doko

O čom je Lisabonská  zmluva ?

Aj priemerne informovaný občan SR vie, že tzv. Lisabonská zmluva sa v súčasnosti stala pre našich poslancov veľmi veľkým problémom. Dostalo sa to až do takej roviny, že bývalí poslanci za KDH chcú, aby parlament o tejto zmluve umožnil rozhodnúť ľudu SR v  referende. Preto som sa sám pre seba opýtal, či by som sa takého referenda zúčastnil?

Najprv trocha teórie. Podľa našej Ústavy sa referendom potvrdzuje vstup alebo výstup zo štátneho zväzku s inými štátmi. Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, pritom to nesmie byť rozhodovanie o základných právach a slobodách, daniach, odvodoch a štátnom rozpočte. Podľa toho je teda snaha o vyhlásenie referenda, k predmetnej Lisabonskej zmluve v súlade s ústavou.

Prenesme sa do roku 2003,  vtedy    sa uskutočnilo referendum o vstupe SR do EÚ. Výsledok bol taký, že 2 milióny 176 tisíc  990   občanov  čiže  52,15  % zapísaných voličov  SR bolo za náš vstup do EÚ.   Čiže naši občania vzali zodpovednosť do svojich rúk a dostali sami seba  do EÚ, ktorá bola a ešte aj je organizáciou a  nie štátnym  zväzkom. Teraz, keď už čelní predstavitelia všetkých 27 štátov EÚ 13.12.2007 v Lisabone podpísali dokument s názvom : Zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, skrátene Lisabonská zmluva, ktorá by vraj mala byť niečo na spôsob  európskej ústavy, ju majú ratifikovať len poslanci NR SR.  

Pritom zmluva  pomerne zásadne mení spôsob hlasovania v EÚ, znižuje počet euro poslancov, posilňuje pozície národných parlamentov a podľa mňa veľmi zásadnou zmenou je  ustanovenie, ktoré dáva možnosť ktorémukoľvek členskému štátu z EÚ vystúpiť, čo podľa terajšieho právneho stavu nie je možné. Preto si myslím, že už aj tieto dôvody sú postačujúce nato, aby sa o nich mohli vyjadriť občania v referende. Podľa niektorých politických analytikov táto zmluva do budúcnosti nevylučuje ani možnosť vstupu do nového štátneho zväzku. No, ale o tom sa už podľa našej ústavy musí rozhodnúť len v referende.

Zanedbateľné nie je ani to, že v čase, keď sa v roku 2003 občania SR rozhodovali o našom vstupe  do EÚ, vtedy vychádzali z určitého právneho statu quo, ktorý  v EÚ platil. Teraz, keď sa tieto podmienky v EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy zmenia, by malo byť úplne logické, aby sa k tomu mohli vyjadriť všetci občania.  

Je len samozrejmé, že najprv  by ale mala prebehnúť veľmi dôkladná vysvetľovacia kampaň, v ktorej by sa občanom objasnil obsah tejto zmluvy. Isteže,  to chce čas aj peniaze, ale ak by si referendum želal dostatočný počet občanov, tak treba rozhodnúť demokraticky.

Ako inak, než vytvorením príležitosti  na vyjadrenie sa občanov  k zásadným spoločensko-politickým problémom docielime toho,  aby si občania začali inštitút referenda vážiť a na druhej strane aby tiež niesli svoj diel zodpovednosti za budúcnosť svoju, aj svojich potomkov. Veď  Lisabonská zmluva, na dlhé roky ovplyvní spoločenskú aj politickú situáciu v Slovenskej republike. Preto ja  osobne som zato, aby o nej  v referende rozhodli občania.

Prajem príjemný deň.doko.