Prvý príbeh.
Dopravní policajti, fungujúca fotopuška, prekročená rýchlosť v meste a červený terčík. Nič neobyčajne. Zvláštne mi pripadalo len to, že vodič, ktorého to postihlo sa v aute spokojne usmieval.
Druhý príbeh.
Široká veľmi frekventovaná obojsmerná cesta v dopravnej špičke na hlavnom mestskom ťahu, vlečúce sa automobily, chodci na prechodoch aj mimo nich, keď zrazu počujete nezameniteľný "žiletkový" zvuk motocyklového potencionálneho samovraha, ktorý letel minimálne 80 až 90- siatkou do centra mesta. Tu žiadni policajti neboli.
Tretí príbeh.
Pokojná časť mesta, voľné miesta na parkovanie podľa želania, auto zaparkujete podľa predpisov, urobíte si príjemnú prechádzku a keď sa vrátite nájdete toto:
Tu pre zmenu policajti mestskí či štátni, s prihliadnutím na lokalitu, ani vôbec nechodia. A teraz "babo" raď. Vodiča od červeného "fešáka" široko ďaleko niet, doľava sa nedá, doprava je to to isté a vzadu za autom je to podobné, len v zelenom. A tak vezmete čistý kus papiera, na ktorý napíšete: -"Ďakujem" za "príkladné" parkovanie - a strčíte ho pod stierač neporiadnika. Ďalej sa už musí každý zariadiť sám podľa seba.
A, že skutočne asi išlo o povestný deň s 13-nástkou v dátume svedčí aj to, že pri spiatočnej ceste popred auto zaregistrujete prebehnutie čiernej mačky. Tentokrát to znamenalo šťastie. Nič zlého sa už nestalo.
Prajem príjemný a pekný zvyšok dňa. J.Kotulič.
Komentáre
doko