doko

To je asi jediná príjemná analógia, ktorá sa dá z uvedeného obdobia aj dnes použiť. Okrem nej už asi nič. To preto, lebo rok 1968 bol pre vtedajších súčasníkov tragický nielen historicky ale aj ľudsky. Potvrdzuje to aj web stránka Ústavu pamäti národa SR kde sa píše, že počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bolo zdokumentovaných 30 prípadov úmrtia osôb na území Slovenska, ktorých smrť priamo súvisela s inváziou. Pritom bolo v rámci Československa počas okupácie celkovo usmrtených viac ako 100 osôb a približne 500 ich bolo zranených. Na uvedenej stránke je pri niektorých menách uvedená aj príčina smrti. Niektoré z nich uvádzam nižšie a to nie preto, aby som kopíroval čiernu kroniku, ale z jedného prostého dôvodu. Chcem ukázať na fakt, že väčšina z obetí totiž bola zavraždená úmyselne a cielene a že nešlo o žiadne náhody ako sa to niekedy uvádzalo. Ak by tomu tak nebolo, prečo by potom okupační vojaci strieľali na ľudí do hlavy alebo brucha, kde ako vieme my a vedeli to aj okupanti, dochádza po zasiahnutí človeka takmer výlučne k smrteľným zraneniam. Hoci nasledujúce čítanie nie je vôbec príjemné, má svoj zmysel, lebo ostáva mementom pre nás živých v tom, že žiadny okupant nebol, nie je, ani nebude k svojim obetiam milosrdný. Citujem : „21. 8. 1968 o12.30 zasiahnutý strelou priamo do srdca 21.8. 1968 utrpel strelné poranenia pečene, dvanástorníka, obličiek a brušnej aorty. 21. 8. 1968 zasiahnutý strelou do brucha a ľavej ruky. 21. 8. 1968 na Nám. Osloboditeľov utrpel priestrel hlavy s rozsiahlym poranením mozgu. 21. 8. 1968 o 15.30 (16.30) hod. utrpel priestrel hlavy s rozsiahlym poranením mozgu. 21.8.1968 o 13.00 hod na Prešovskej ceste zasiahnutý strelou do hlavy. Na následky zranenia zomrel 22.8.1968. 21. 8. 1968 na rohu Leninovej a Štúrovej ul. v Košiciach zasiahnutý strelou do hlavy. Priestrel hlavy a zlomenina spodiny lebečnej. 21. 8. 1968 na námestí v Poprade utrpel strelné poranenia, ktorým na mieste podľahol. 21. 8. 1968 zachytený sovietskym tankom a pritlačený k stene obytného domu. Utrpel pomliaždenie panvy a došlo k odtrhnutiu pravej dolnej končatiny. Pri prevoze do nemocnice zraneniu podľahol 21. 8. 1968 okolo13. hodiny na ceste medzi Važcom a Štrbou bol zrazený pri jazde na motocykli sovietskym tankom. 28. 8. 1968 asi o13.30 bola na chodníku zachytená ruským cisternovým automobilom a následne prejdená ďalšími dvoma cisternovými automobilmi. 21. 8. 1968 o13.30 hod. usmrtený dávkou zo samopalu (ľahkého guľometu) na sídlisku v Detve. Utrpel strelné poranenie hrudníka a ľavého predkolenia. 21. 8. 1968 o13.30 hod. postrelený zo samopalu (ľahkého guľometu) na sídlisku v Detve. Prevezený do nemocnice v Lučenci, kde o 21.15 hod. zraneniam podľahol. 21. 8. 1968 o16. hod. prejdený tankom v snahe zabrániť mu v ďalšej jazde. Po usmrtení tank nezastavil a ďalej pokračoval v jazde. 21. 8. 1968 o12.30 hod. zasiahnutý dvoma strelami do tváre na Šafárikovom námestí pri Univerzite Komenského v Bratislave. 21. 8. 1968 o12.30 hod. bol postrelený na Šafárikovom námestí pri Univerzite Komenského v Bratislave do brucha (odrazená guľka). 22. 8. 1968 medzi 12. a13. hodinou bol postrelený do hrudníka a brucha na Námestí SNP (pri pošte) v Bratislave. Zomrel po prevoze do nemocnice. 21. 8. 1968 o12.30 hod. bola na schodoch Univerzity Komenského v Bratislave zasiahnutá do bedrovej oblasti. Bola prevezená na II. chirurgickú kliniku Fakultnej nemocnice kde zraneniu podľahla“ Na záver iba toľko. História potvrdzuje, že žiadna sloboda k nikomu neprišla len tak sama od seba, vždy sa o ňu muselo bojovať a po jej nadobudnutí ju treba neustále brániť. Preto si tí, čo za ňu položili svoje životy zaslúžia našu úctu a spomienku. Prajem príjemný deň. doko O auguste 1968 píšem aj na http://doko.blog.portal.sk/detail-stratili-nasi-ustavni-cinitelia-zdravy-rozum-.html?a=47ad215a8c9c56ab47353e0ca3a4f1a8