doko

      Určite ste sa už stretli  s bonmotom „Kupujte slovenské výrobky a služby, pomáhate sami sebe“ alebo s niečím podobným.  A keďže som Slovák povedal som si, že využijem  slogan jednej veľkej topoľčianskej nábytkárskej firmy, ktorá  sa na svojej internetovej stránke chváli, že je „najväčší výrobca nábytku“ a robí si reklamu aj pomocou hesla   "Prečo sa kupovať kuchyne v Poľsku už neoplatí" .  A tak  som si aj ja s manželkou,  v snahe podporiť naše produkty, objednal kuchynskú linku  od tejto slovenskej firmy.

Všetko šlo ako má byť dovtedy,  pokiaľ som bol na ťahu  ja ako zákazník. Výber sortimentu, doladenie  kúpnych a dodacích podmienok, objednanie montáže a dovozu. Pričom dovoz mal znamenať dodanie tovaru  až po dvere výťahu   a  zaplatenie zálohy.

Prvé škrípanie nastalo po oznámení dátumu dovozu tovaru od výrobcu. Predajňa  totiž bola povinná následne zákazníkovi oznámiť  kedy treba čakať pracovníkov montáže. Žiaľ,  nestalo sa tak,  a tak si hovorím,  radšej idem do predajne osobne a na mieste sa dozviem dátum a hodinu  montáže.

Druhé škrípanie prišlo   vtedy, keď  oproti dojednaným dvom dňom dokedy sa mali dostaviť montážnici,  sa z ničoho nič stali takmer 2 týždne. Argument bol ten, že pracovníci montáže majú veľa práce a nestíhajú dohodnuté termíny. Ako keby to bol môj problém. Po dlhšom argumentovaní, že tak dlho nechať ležať nezmontovaný nábytok v mojom byte a nie vo firemnom  sklade je najmenej neslušné, sa našiel kratší termín.

Tretie škrípanie nastalo vtedy,  keď sa auto s objednaným tovarom už ocitlo  pred  bytovkou v ktorej bývam. Totiž na moju otázku,  kedy pracovníci dovoznej služby začnú nosiť  krabice s nábytkom (bolo ich 9) k výťahu,  mi veľmi stroho, ale jasne oznámili, že to  nie je ich povinnosť.  Pritom, ak by zásielku dali tam, kde ju mali dať, tak od výťahu do bytu by to bolo 5 metrov a urobil by som si to vlastnými silami. Ale oni zastali tak, že túto vzdialenosť  predĺžili trojnásobne.   

A tak  nastalo nemilé prekvapenie, ale na  úkor pracovníkov distribúcie. To preto, že som sa im neprosil aby za nejakých 10 € „bakšišu“  predsa len zásielku odniesli k výťahu, načo zrejme čakali ( hoci som zato už firme dopredu zaplatil 13 €),  ale keďže  som akosi od začiatku neveril tomu,  aby na Slovensku už niečo fungovalo ako by malo, tak som si pomohol  vlastnými pomocníkmi, ktorí mi s vynáškou tých 9 krabíc  k výťahu radi bezplatne pomohli.

Čo je na tom až také zaujímavé, že o tom píšem?

1.  Klamanie zákazníkov zo strany pracovníkov predmetnej firmy.

2.  Nezákonné obohacovanie sa firmy na úkor zákazníkov.

To spočíva v tom, že  zákazník si za dovoz z predajne do bytu síce zaplatí 13 €, ale tovar sa pritom  do predajne  vôbec nedostane. Bol totiž dovezený priamo z výrobného podniku na adresu zákazníka. Nebolo by na tom nič zlého, keby si  firma „najväčší výrobca nábytku“  takýmto spôsobom umelo nezvyšovala svoj zisk. A to tak,  že nielenže si dá  zaplatiť 13 € za fiktívny dovoz tovaru z predajne k zákazníkovi,  ale naviac  ušetrí  aj na vlastných  nákladoch  za činnosti, ktoré by inak musela vykonať ako je napr.:  vyloženie nábytku v sklade predajne,  skladovanie nábytku v skladových  priestorov predajne, príprava tovaru na odvoz zákazníkovi  zo skladu predajne. Podľa mňa,  práve pre takýto výslovne neprofesionálny prístup  niektorých zamestnancov tejto firmy,  sa ešte stále značnej časti našich občanov oplatí kupovať nábytok v Poľsku. 

A že to ide aj na Slovensku tak ako by som očakával, potvrdzuje  úplne  diametrálne odlišný postup inej  veľkej slovenskej firmy – NAY elektrodom , ktorá  vykonáva rozvoz u nej zakúpeného tovaru zo skladu svojej predajne až do bytu zákazníka,  v určenej vzdialenosti,  úplne bezplatne.  Naviac zabezpečí  zadarmo aj odvoz  starých elektrospotrebičov.

Pekný víkend praje J.Kotulič. 

A na vaše  pobavenie ešte tento http://doko.blog.sk/detail-scitanie-poddaneho-ludu-na-slovensku-v-roku-2011.html?a=5dabd8190d62d5448421b96481484a47