Na Slovensku, tak ako aj v iných vyspelých krajinách sveta zúri finančná aj hospodárska kríza, a to fakticky už viac než štvrťrok. Fabriky prepúšťajú, ľudia ostávajú bez práce, podnikatelia plačú nad stratou trhov, vláda vymýšľa podporné balíčky, ktorých zmysel nie je vždy jasný ani adresný. Asi skutočne jediný, kto sa má teraz dobre a cíti sa aj šťastne nie je nikto iný ako pani „hospodárska kríza“. Tá pani si nesmierne hovie v tom, ako ju každý dookola kŕmi a napcháva domnievajúc sa, že čím skôr ju prepchame, tým skôr praskne a budeme mať po problémoch. Skončí sa kríza, príde rast hospodárstva a pre zmenu sa začneme mať dobre, my všetci.
Asi tak nejako z pohľadu obyčajného človeka, sa dá vykresliť súčasná hospodárska situácia vo svete, kde je v plnej kráse a nahote poprerastaný kapitalizmus a trhový mechanizmus s prvkami socializmu. Myslím si, že klasici teórie ekonomiky ani nesnívali o tom, že raz bude štát, tak ako to robí dnes, enormne zachraňovať podniky, ktoré keďže neobstali v konkurenčnom boji by vlastne mali zaniknúť a uvoľniť miesto iným lepším a nie ďalej s podporou štátu prežívať. Veď takéto počínanie je v rozpore so základnou zásadou podnikania kde od jeho vzniku platí, že v neľútostnom konkurenčnom boji vždy obstojí len ten najšikovnejší a najsilnejší. Inak tiež povedané kapitalizmus si počas krízy požiera vlastné neschopné produkty s cieľom získať nové, zdravé a odolnejšie jedince. Mnoho vlád na toto akosi pozabudlo. No nie všetky. Predsa sa len jedna našla a to vo Švédsku, ktorá jasne povedala, že nebude sanovať bývalý klenot Švédska fabriku SAAB. Skutočne ju vraj chce nechať „napospas“ trhu.
Osobne si myslím, že počínanie našej vlády malo byť podobné tomu švédskemu, lebo to čo koná naša vláda teraz, nie je ani ryba ani rak. Na jednej strane totiž nechce pripustiť aby sa enormne zvýšila nezamestnanosť a tak do podnikov, ktoré v súčasnom konkurenčnom boji majú skutočné existenčné problémy, vráža milióny eúr aby ich takto ochránila pred krachom a na strane druhej, keďže si nechce pohnevať ani prepustených zamestnancov, potencionálnych voličov, tak pre nich pripravuje záchranné sociálne balíčky. Čiže vláda namiesto toho aby svoje úsilie sústreďovala, tak ho triešti. A to ako z praxe vieme sa skoro nikdy neskončí dobre, lebo poskytnutá pomoc nakoniec nebude dostatočná ani pre podnikateľov a ani neostanú potrebné prostriedky na sociálnu podporu prepustených zamestnancov. No a tak namiesto toho, aby vláda čelila len nespokojným skrachovaným podnikateľom, ktorých by určite nahradili lepší a šikovnejší, bude mať na krku masu nespokojných občanov. Čo za určitých okolností môže dospieť až k fatálnym politickým, ale aj spoločenským zmenám.
Podľa mňa, každý rozumne uvažujúci občan skôr pochopí dôsledky krízy, hoci sa ho bolestne dotknú vtedy, ak uvidí, že štát má potrebné prostriedky nato, aby občanovi počas trvania krízy primerane pomohol. A tu je podľa mňa ešte mnoho nevyužitých rezerv. K ním patrí napríklad adresnosť poskytovanej pomoci. Preto by sa pre tých, čo z dôsledku hospodárskej krízy stratili alebo ešte stratia prácu mohlo napríklad predlžiť vyplácanie dávok v nezamestnanosti z terajších 6 mesiacov na 9 až 12 mesiacov, alebo im dať možnosť uchádzať sa o predčasné starobné dôchodky už vtedy, ak by mali menej ako 5 rokov do starobného dôchodku a nie 2 roky ako je to teraz. Určite by sa našli aj iné podobné opatrenia. Fakt je jeden, že dnes asi niet takého experta, ktorý by vedel s istotou povedať, aký vývoj bude mať táto kríza a kedy a s akými dôsledkami skončí. Nám neostáva nič iné iba akceptovať fakt, že periódy vzniku a existencie hospodárskych kríz sú zákonitosťou každej ekonomiky, a preto sa z času na čas objavujú. Ak ale chceme obdobie krízy prekonať s čo najmenšími stratami, musíme sa zmenám, ktoré kríza prinesie čo najskôr prispôsobiť. A väčšina expertov na túto oblasť radí, že v období hospodárskej krízy treba šetriť a každý voľný kapitál investovať s čo najväčšou rozvahou a opatrnosťou. Majme to na pamäti, možno nám to skutočne pomôže. doko.
Komentáre
Koho Fico pošle