doko

Verejná ochrankyňa práv sa 6.4.2021 obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti so zákonnými prekážkami výkonu práva vojakov a vojačiek združovať sa v odboroch. Ombudsmanka dodala, že aktuálna právna úprava bráni efektívnemu vedeniu demokratickej diskusie medzi štátom ako zamestnávateľom a profesionálnymi vojakmi a vojačkami v záujme dosahovania a napĺňania ich hospodárskych a sociálnych záujmov. Ministrovi obrany jej argumentácie viac nevoňali ako voňali a tak až do rozhodnutia ústavného súdu sa zrejme nebude k tejto problematike vecne vyjadrovať. V čom je problém ?

1. Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov stanovil obmedzenie niektorých ústavných práv profesionálnych vojakov. K týmto patrí aj toto: „Profesionálny vojak sa nesmie združovať v odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva štátnu službu.“

2. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície  upresňuje činnosť odborových orgánov v týchto zložkách tak, že v súlade so zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov ich príslušníkov.

Inak povedané, jeden ozbrojený zbor - ozbrojené sily, nesmie mať na pracovisku odbory, ale ostatné ozbrojené zbory, ich smú mať ! ? Pritom ale ústava dáva právo každému sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. ...“ Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých. Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.“  Podtrhujem, že má ísť iba o ochranu ich hospodárskych a sociálnych záujmov, čo ale nijako neobmedzuje plnenie hlavného poslania ozbrojených síl. A to, zachovanie mieru, zaručovanie obrany Slovenskej republiky a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ono je to totiž celé divné, že profesionálni vojaci, síce majú zákonom stanovené základné práva, ale ak ich štát v zastúpení veliteľov neplní, tak profesionálny vojak nemá na pracovisku možnosť to riešiť, napr. s odborovou organizáciou. Pre ilustráciu uvediem základné práva profesionálneho vojaka: ...“ Profesionálny vojak má právo na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadny výkon štátnej služby; peňažné náležitosti podľa tohto zákona; naturálne náležitosti podľa tohto zákona; ochranu zdravia pri výkone štátnej služby; ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom styku a v osobnom styku s veliteľom a ostatnými profesionálnymi vojakmi; primeranú duchovnú starostlivosť a na účasť na náboženských aktivitách, ak to nie je v rozpore s potrebami služobného úradu a výkonom štátnej služby; získavanie kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby, ak to tento zákon umožňuje; podávanie sťažností vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.“ Neviem pochopiť ako by riešenie prípadných porušení týchto práv profesionálnych vojakov, v odborovej útvarovej organizácii, mohlo mať  negatívny vplyv na celkové plnenie vojenských rozkazov a nariadení.  

Problém je podľa mňa len jeden. Ministerstvo obrany a generálny štáb, totiž nepotrebujú „kibicov“, čiže im nepodriadené odborové organizácie, ktoré by porušovanie základných práv profesionálnych vojakov riešili. Je to smutné, ale súčasní profesionálni vojaci, nemajú ani to, čo mali ich predchodcovia spred 30 rokov, (tých vtedy zastupovali stranícke organizácie). A preto som toho názoru, že aj profesionálni vojaci by mali mať zákonnú  možnosť založiť si  odbory na svojich pracoviskách.  Príjemný deň praje doko.