doko

Nie raz sa stalo, že zamestnanci, keď sa cítia byť poškodení porušením povinností zo strany zamestnávateľa, nevedia ako majú postupovať pri riešení  pracovnoprávnych problémov. Pritom samotný Zákonník práce dáva dosť možnosti ako dosiahnuť toho, aby zamestnávateľ ľudovo povedané, so zamestnancom neoral.

Najlepšie je podľa môjho názoru v Zákonníku práce,  prepracovaná oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. A to najmä preto, že je tu stanovený prísny systém kontroly, ale aj preto, že  ju  vykonávajú zástupcovia zamestnancov pre BOZP, odborové organizácie a  platený aparát inšpektorov práce. Táto časť pracovnoprávnych vzťahov ak sa v nej zistí porušenie zásad, má na ich riešenie prijaté  rigorózne normy, postupy a sankcie. Tu asi veľké problémy nie sú.

Horšia situácia nastane vtedy, ak zamestnanci cítia, že sú poškodzovaní  pri výkone svojich práv a povinnosti vyplývajúcich z  nedodržiavania podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Pripomeňme si, že zamestnávateľ je povinný so zamestnancom v pracovnej zmluve  dohodnúť tieto podstatné náležitosti: druh práce a jeho stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, ak už neboli dojednané s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve.  Zákonník práce síce, hneď na začiatku v  Čl.9, dáva zamestnancom a zamestnávateľom možnosť, že sa svojich práv môžu domáhať na súde, ale nie každý sa chce hneď súdiť alebo využiť služby mediačných pracovníkov, a preto je len prirodzené, že väčšina zamestnancov si hľadá iné, menej bolestivé a menej nákladné spôsoby, ktoré by ich pred zamestnávateľmi uchránili.

Tak tou prvou, hoci nie vždy príjemnou cestou, by podľa mojich skúsenosti malo byť stretnutie z očí do očí, medzi zamestnancom a kompetentným zástupcom zamestnávateľa, kde je potrebné si problém v pokoji a s rozvahou prediskutovať.  Odporúčam pre prípad, že zamestnávateľ nie je pri jednaní sám, prizvať si aj na stranu zamestnanca takú osobu, ktorá mu okrem pozície svedka môže pomôcť radou alebo autoritou. Nevylučujem ani možnosť, aby takou osobou bol niekto z rodiny zamestnanca. Už tu sa totiž  mnohokrát dá nájsť spôsob ako daný problém vyriešiť. Ak nepochodíte, treba o probléme jednať so zástupcami zamestnancov, kde pomerne značné právomoci majú odborové organizácie. Ak máte tú smolu, že ani oni vám nevedia pomôcť, potom treba využiť možnosť, ktorú dáva § 150 Zákonníka práce všetkým zamestnancom. Ak sú totiž  poškodení, porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu si podať sťažnosť na príslušných orgánoch inšpekcie práce, ktoré  spravidla sídlia v krajských mestách. Tu by vám mali zadarmo poradiť a  povedať, či je účelné aby ste išli do súdneho sporu alebo nie. Pochopiteľne, že vás na súde nemôžu zastupovať.

Ak by zamestnanec nebol s ich závermi spokojný mal by ešte  využiť služby   mediačného úradníka. No a ak ani tu nepochodíte, ostáva vám už len  podanie žaloby na súd.   Toto odporúčam zveriť do rúk  právnikovi, ktorý sa na oblasť pracovného práva špecializuje. Dnes totiž, najmä bohaté  firmy, majú dosť peňazí pre svojich právnikov nato, aby si hájili predovšetkým vlastné záujmy. Česť výnimkám. Hoci súdna prax potvrdzuje, že viac sporov vyhrajú zamestnanci. Smutné je tiež konštatovanie, že ak aj zamestnanec vyhrá súdny spor, väčšinou sa už k pôvodnému zamestnávateľovi nevráti.  Čo vôbec nevrhá dobré svetlo na takých zamestnávateľov.

Ak ste toto všetko absolvovali a aj napriek tomu  sa neviete domôcť ľudského zaobchádzania, potom radšej zmeňte zamestnávateľa, než by ste si kvôli tomu mali skaziť zdravie a rozbiť rodinu.

Prajem vám pekný deň a  zamestnávateľa s ľudským citom, ktorý ešte nezabudol, čím nedávno bol.  J.Kotulič

Odporúčam podobný článok
doko.blog.pravda.sk/detail-prezident-a-predcasny-d%F4chodok--9-.html