doko

V tomto predvianočnom čase ľudia viac myslia na nešťastníkov. Svojim spôsobom sem patrí aj večná dilema. Má niekto právo vziať človeku život? Na Slovensku síce  už trest smrti neexistuje, ale názory na to, či je to tak správne alebo to má byť naopak, sa rôznia. Nie je to nič nové. Stačí si prečítať, čo o tom písal, v doslovnej jazykovej citácii  kalendár -  Pútnik svätovojtešský ročník 1936.

O trestu smrti  (rok 1936)

Dnes veľa počuť o tom, či štáty sú oprávnené najťažšie zločiny stíhať trestom smrti. Niektoré štáty, na pr. Švajčiarsko, trest smrti zrušily, teraz ho znovu zaviedly, ako na pr. Rakúsko. Problém je veľmi ťažký: ide tu o najcenejší dar človeka na svete, o život, ktorý dal človekovi Boh a tak jedine Boh má právo život človeka odňať, s druhej strany však treba uvážiť aj to, že zrušením trestu smrti v štátoch by sa rozmnožily ťažké zločiny. Zlosynovia by sa nebáli, keby nevideli odstrašujúce príklady. – Trest smrti po prvý raz spomínaný je v takzvaných sumerských rodinných zákonoch z XXII. storočia pred Kristom. Vtedy trestom smrti trestali jedine únos a zneuctenie ženy a nijaké iné zločiny. – Asýrčania smrťou trestali krádež vo zvláštnych prípadoch, ďalej cudzoložstvo, zneuctenie ženy, lúpežnú vraždu a iné. Trest smrti vykonával sa kedysi rozlične. Aj niektoré ťažšie tresty boly vlastne trestom smrti. Na pr. keď niekomu za trest vytrhli jazyk, alebo odťali ruky, ten obyčajne umrel ztratou krvi.  Na Východe za staroveku trest smrti bol ukrutný. Odsúdenca sviazali a hodili do vody alebo nabodli ho na kôl. Asýrčania obyčajne vriacou smolou oblievali na smrť odsúdených, alebo ich ukrížovali. Rimani na smrť odsúdených shadzovali do priepastí s takzvanej Tarpejskej skaly, alebo hádzali ich do vody zašitých vo vreci. Neskoršie na smrť odsúdený Riman mohol byť len sťatý. Ale už aj Rimani zavrhovali trest smrti, čo vysvitá zo slov rímskeho básnika Juvenala, ktorý bol napísal, že „váhanie nad smrťou človeka nikdy nie je dosť dlhé!“ V tomto smere idú debaty o trestu smrti aj dnes, lebo nesporné je, že často aj zločinca možno priviesť na dobrú cestu, s ktorej bol kedysi sišiel, často i bez svojej viny.

Ak ste dočítali zaujímavosť až tu, určite vás premohli všelijaké pocity.  K  najsilnejším asi bude patriť poznanie, čoho všetkého je človek vo vymýšľaní ukrutnosti schopný.  Predstavte si, aký by bol svet, keby nikto nikomu neubližoval a nikto nikoho nezabíjal. Ak raz ľudstvo dospeje až sem, potom už budeme mať raj na zemi. Toto, prajem nám všetkým.
Krásny a  príjemný predvianočný čas, vinšuje doko.  

O tom čo sa písalo v roku 1936 si môžete prečítať aj na
doko.blog.pravda.sk/detail-zeny-aj-muzi.html