doko

Téma domova bola, je a isto bude stále aktuálna. Ako si predstavovali naši predkovia domov pred 50 rokmi? Môžete sa to dozvedieť, ak si prečítate dobový článok, presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou, tak ako bol zverejnený v kalendári ročník 1958. Takže, prosím čítajte

Domov

Domov je sídlom rodiny. Byt, v ktorom má domov svoje miesto, je obecnou jednotkou, ktorej náplň dáva každý podľa svojho vzťahu. Sú, bohužiaľ, ľudia, ktorí chodievajú domov iba spávať. Ale sú i takí, ktorým je domov  všetkým. Známy aforizmus sa dá ľahko   upraviť na vetu: zaveď ma domov, poviem ti, kto si. Domov je totiž takým výrazom životného slohu, že sa v ňom odráža nielen spoločenské postavenie majiteľa, ale hlavne objektívna fotografia  jeho vnútorného života. Čaro domova sa nezakladá na bohatstve, ani na nádhere. Povedali by sme takmer, že nábytok je iba vedľajší, že  základ je inde, v tom, čo byt napĺňa  životom: Je to rozvaha mužova a nežnosť ženy. A táto nežnosť ženina sa musí prejaviť vždy, v každej domácnosti, i vtedy, keď je žena zamestnaná. Či je to kytica kvetov, alebo vkusná výšivka, alebo pohodlný kútik, vždy v tom musíme cítiť prítomnosť jemnej, láskavej ruky, ktorá donáša do nášho bytu jar, upravuje ho pre krásu alebo odpočinok. Kvety, výšivka, kútik, to je často nezabudnuteľná atmosféra, ktorá znamená všetko.  

Vlastný domov, náš domov, to je prostredie našej budúcnosti, tak ako rodičovský dom je svetom našej minulosti.

Domov znamenal vždy viac ako bývanie. Šťastní, ktorí mali domov a detstvo, mohli by sme povedať, šťastní, lebo vyrástli v tradícii, organicky začlenení do generačného prúdu. Mali korene v dobrej pôde. Vidno to. Nech sa nám byt stane skutočným domovom, plným krásy a pohodlia, plným nehy a lásky, plným šťastia a pokoja. 

Skutočne niet čo dodať. Možno maličkosť, že do takého to domova patrí  kytica kvetov, od muža žene  určite častejšie, než len na zaužívané sviatky. Každému prajem príjemný a krásny domov. doko