doko

Slovenská spoločnosť  sa zasa raz polarizuje. A to je  len pár dní po voľbe prezidenta. Tento krát sú dôvodom polarizácie policajti a Rómovia (Cigáni).  Nechcem robiť v tomto spore sudcu. Na to sú príslušné, orgány činné v trestnom konaní. Chcem na túto situáciu vyjadriť iba svoj názor.

O tom,  aká je značná časť Rómov (Cigánov),  vie asi každý z vlastnej skúsenosti. Podtrhujem, že nie každý kto je Róm, by sa mal automaticky   považovať za človeka, ktorý nedodržuje zákon. No tých čo žijú normálne je akosi vidieť menej. Na ich samotnú škodu. 

Akí sú  policajti,  vie tiež každý najmä z vlastných  skúseností, ale aj  podľa toho čo o nich píšu a hovoria média.  Chcem veriť, že absolútna  väčšina policajtov sú normálni ľudia, ktorí robia to, čo väčšina národa robiť nechce – musia sa totiž dosť často hrabať  v „bahne“ spoločnosti. Je preto skutočne prirodzené, že   po čase  sa sami môžu dostať  do situácie, kedy sa dá len veľmi ťažko rozlíšiť, či to čo robia je ešte spoločensky a právne únosné, alebo či sa už tiež  ocitli v tom pomyselnom bahne. Samozrejme, že  to ako na tom sú, by mali vedieť v prvom rade oni sami a potom aj ich nadriadení. Ak by tomu tak aj v skutočnosti bolo, potom sa prípad košických policajtov vôbec nemusel stať.  Ich počínanie bolo totiž len logickým  vyvrcholením situácie, ktorá  tam určite pretrvávala už dlhšiu dobu a zrejme jej predchádzali aj iné  menšie nezákonnosti, ktoré sami policajti, ale najmä ich nadriadení nevedeli vyhodnotiť ako potencionálne nebezpečie možného budúceho skratu. 

A v tom vidím,  jednu z príčin choroby policajného systému, lebo nedokáže včas indikovať  situáciu,  kedy v záujme zachovania  najmä duševného zdravia policajtov, treba policajtov po určitom čase vo výkone  rizikovej služby presunúť na inú, menej rizikovejšiu službu  a to bez ohľadu nato, či s tým policajt bude súhlasiť alebo nie. 

Druhou príčinou je vedomá arogancia práva a tzv. neomylnosť  policajtov, ktorá má naviac verejnú podporu  z tých najvyšších  politických aj policajných kruhov. Stačí spomenúť  len tak okrajovo: nedodržiavanie dopravných predpisov ministrom vnútra aj policajným prezidentom, nedodržiavanie zásady prezumpcie neviny tými istými funkcionármi (prípad Malinová a zásah proti futbalovým fanúšikom v Dunajskej Strede) atď. A tak sa potom niet čo diviť, že aj ich niektorí podriadení  a ich ďalší podriadení robia to isté, len bez prítomnosti médií. Napríklad šikanovanie pri riešení tzv. dopravných priestupkov. Dá sa inak nazvať počínanie policajtov, ktorí  stoja v podvečer na križovatke, kde široko ďaleko nie je žiadne auto na ceste okrem toho vášho, ale ktoré podľa ich názoru nezastalo vzorovo pred značkou Stop? A tak, keďže v aute ste sám a nemáte svedkov, musíte zaplatiť pokutu, lebo oni boli dvaja  a majú pravdu aj vtedy,  ak tá pravda bola úplne iná. 

Tretiu príčinu choroby policajného systému vidím  aj v tom, že  sa sústredil najmä na úradničenie v kanceláriách miesto toho, aby  sa usiloval o to ako dostať čo najviac policajtov do ulíc medzi ľudí,  a tak na tvári miesta chrániť občanov pred delikventmi.  

Takže, počínanie košických policajtov je samozrejme odsúdeniahodné, ale takisto treba odsúdiť aj počínanie  nedospelých zlodejov. Jedna aj druhá skupina by sa mala ocitnúť pred súdom, lebo porušili zákon. Ťažko viem z mojej pozície posúdiť,  či k tomu muselo vôbec dôjsť. Myslím si ale, že ak by v celom policajnom zbore panovala väčšia úcta k právu ako takému a netolerovalo by sa žiadne jeho porušovanie, tak takýto problém by sa nebol vôbec objavil. 

A čo s tzv. politickou zodpovednosťou?  Taká na Slovensku neexistuje!  Ak by tomu tak bolo, potom už máme nového nielen ministra vnútra, ale aj  ministra hospodárstva (kríza s plynom), ministra  výstavby ( nástenkové tendre) a možno aj ministra financií ale aj predsedu vlády (kolaps hospodárstva, finančná a hospodárska kríza).

Prajem pekný deň. doko