Nezabudnite !
Popri starostiach hospodárskych a domácich treba si myslieť i na to, že duševné veci sú nepominuteľné. Čo venujeme pre duševnú a mravnú výchovu svoju a svojej rodiny, ostáva najlepšie uloženým kapitálom. Keď vypovedia sily v čase choroby alebo starobe, ostaneme na seba a dobre nám padne myšlienka, že z času, ktorý nám Boh doprial, vedeli sme venovať chvíle pre svoju dušu. Čítajme teda dobré noviny a knihy a vychovajme svoju rodinu v zbožnosti a v mravoch. Toto je základ rodinného poriadku a pokoja. Pekné romány, rozprávky zošľachťujú myseľ a srdce človeka, upútajú k rodine a mládež držia doma. Odporúčame román z tureckých časov „Frater Johannes“ (Cena Kč 24.-). Poviedky z našich hradov „Keď rumy ožijú“ vo dvoch sväzkoch, 581 strán. Cena Kč 40.- brož. „Slabí a mocní“ veľmi zaujímavé rozpravy zo života ľudu na 343 stranách. Cena Kč 30.- „Tomčíkovci a iné poviedky“ slovenské na 218 stranách v cene Kč 20.- brožovaná. Romány z nášho života: A, Bielek: Keď sa panstvo mení. Cena Kč 6.- Bielohorský: Za čo sa ľudia súdia? Cena Kč 2.- Svetové romány: Bulwer: Posledné dni Pompeji v 2 sväzkoch. Cena Kč 40.- Benson: Pán sveta. (Román o konci sveta). Cena Kč 40.-. Výborná knižka pre mládež, najmä pre devy s dejom veľmi dojímavým zo svetovej vojny je knižka „Margitka“. Cena Kč 10.-
Tak, z týchto tu menovaných, v kníhkupectve určite nič nenájdete. Možno v antikvariáte, alebo aj na povale, v starých krabiciach po našich predkoch. Mňa z tohto článku akosi najviac zaujalo odporúčanie, že máme čítať dobré noviny a knihy. Tak, dobré knihy sa ešte nájsť dajú, ale žeby u nás boli aj dobré noviny, o tom veľmi pochybujem. Ale tie ceny - 581 strán za 40 Kč, to je pre nás cenový hit. Pre porovnanie uvediem niektoré ceny za vtedajšie poštové služby. V tuzemsku dopis do 20 gr. 60.- halierov. Expres zásielka 1.- Kč. Balík do
Nebuďme pesimisti. Berme to s optimizmom. A hneď zajtra, hôr sa, síce ešte s našimi zamenenými Sk, vyskúšať slobodné cestovanie za nákupmi po krajinách schengenského priestoru. Nejaké nákupy v eurách, si aj napriek našim nízkym platom, ešte stále môžeme dovoliť, lebo doma za všetko ostatné platíme po našom, v slovenských korunách. Ale čo, do roku 2009 je ešte rok, a kôň má iste väčšiu hlavu ako človek, nech rozmýšľa.
Veselé a príjemné predvianočné obdobie všetkým, praje doko.
Príbehy z minulosti si môžete prečítať aj na
doko.blog.pravda.sk/
Komentáre