Minister obrany sa rád vychvaľuje tým, že Ozbrojené sily SR majú medzi laickou verejnosťou stabilne najvyššiu dôveryhodnosť. Osobne si myslím, že verejnosť o pomeroch v uvedenom rezorte nemá dostatok objektívnych informácií. Ak by ich mala, zrejme aj tá „dôvera“ by bola iná. Totiž, Ozbrojené sily SR, to nie sú iba vojaci vysielaní do vojenských akcií v zahraničí, ale to sú aj vojaci a zamestnanci, ktorí v rezorte ministerstva obrany pracujú na území SR. Sem istotne patria aj zamestnanci rezortu ministerstva obrany, ktorých v roku 2013 už postihlo hromadné prepúšťanie a stále márne čakajú na vyplatenie zákonného odstupného a odchodného. A tu sa ministerstvo obrany svojou nečinnosťou priamo podieľa najmenej na porušovaní nasledujúcich zákonov:
1. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. ( § 76 Zákonníka práce).
2. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu iného postavenia. Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy. Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. ( § 2 a §2a zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon).
3. Zamestnávateľ, ak o to zamestnanec požiada, musí okrem zaplatenia mzdy zaplatiť aj úroky z omeškania (§ 517 Občiansky zákonník). Pritom poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy (§ 3 NV 87/1995 Z..z.)
4. Kto ako zamestnávateľ nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (§ 214 Trestného zákona).
Paradox je totiž v tom, že ministerstvo obrany ako zamestnávateľ, síce zamestnancom v pracovnom pomere riadne vypláca ich platy, to znamená, že peniaze na platy má, ale stačí, aby sa z týchto zamestnancov stali „nezamestnanci“ a už nedodržuje výplatné termíny. Diskriminuje bývalých zamestnancov a pritom porušuje dobré mravy, lebo z dôvodu ich iného postavenia, s nimi zaobchádza menej priaznivo, ako zaobchádza so zamestnancami v pracovnom pomere.
Smutne je to o to viac, že minister obrany má nato, aby k takým to porušeniam zákonov nedochádzalo, bohato rozvetvený a veľmi dobré platený štátny aparát. Stačí spomenúť napríklad generálnych riaditeľov sekcií, generálov generálneho štábu, inšpekciu ministra či ministerský inšpektorát práce. A to v rezorte obrany vraj pôsobí aj nejaký odborový zväz. Je skutočne na počudovanie, že tieto orgány ministra obrany dovolia takéto flagrantne porušovanie zákonov. Pritom komusi za ich nedodržanie hrozí dokonca trest odňatia slobody až na tri roky.
Aj teraz ste stále presvedčení o správnosti najvyššej dôveryhodnosti rezortu, ktorý riadi minister obrany SR? Ja veru nie!
Prajem príjemný deň. doko
Komentáre
kazdodenna realita