doko

Momentálne v médiách rezonuje vyjadrenie ministra vnútra, ktoré dal novinárom v súvislosti s rozhovorom, ktorý mal vykonať s gen. Lúčanským.  .. "Mne povedal do očí, keď odchádzal: Čo si myslíte, pán minister, čo sa stane, keď odídem? Povedal som mu, že neviem. Pán minister, buď ma dajú dole oni alebo sa dám dole ja“. Čo mám viac o tom vysvetľovať, toto mi povedal on.“ uviedol Mikulec. „Ja som sa ho ešte spýtal, chcel som to zľahčiť, že prečo by sa mal báť niečoho takého, tak povedal, že chceli od neho niektorí ľudia, aby robil veci, ktoré on nechcel robiť, ale viac sme sa o tom nerozprávali,“ Ja predpokladám, že spomínané slová znamenali obavu o život gen. Lučanského. Preto má takéto vyjadrenie ministra veľmi nemilo prekvapilo.

Prečo ?  No preto, že aj keď boli tieto slová povedané asi až pri odchode vtedajšieho policajného prezidenta zo služby v policajnom zbore, ako priamy nadriadený sa minister mal týmto slovám venovať okamžite a hlbšie. Veď, ak toto niekto povie svojmu priamemu nadriadenému rovno do očí, tak to nepovie preto, že rozpráva len aby reč nestala. Naopak, týmto spôsobom hľadá radu a pomoc u človeka, ktorý by mu mohol a mal nejako pomôcť z titulu svojho postavenia. Ak, už nie ako človek človekovi, tak určite ako nadriadený podriadenému. Takže, vôbec neobstojí konštatovanie ministra, že ... „viac sme sa o tom nerozprávali...“ Viete, aj ja som celý svoj produktívny život pracoval s dospelými ľuďmi. Ale osobne by som sa tak nezachoval. Naopak, prvé čo by som ja urobil pri mojom podriadenom, tak by som mu položil otázku. Čo očakáva odo mňa, ako by som mu mohol pomôcť ? Druhú vec, čo by som ja vykonal, tak by som jednal so služobným psychológom a riaditeľom inšpekcie  ministra. Po tretie, jednoznačne by som si vo svojom pracovnom pláne urobil niekoľko poznámok z predmetného pohovoru. A napokon po štvrté, by som sa o život dotyčného, aj po prepustení zo služobného pomeru naďalej primerane zaujímal.

V tejto súvislosti treba pripomenúť aj tento fakt. 30. júna 2020  gen. Lučanský oznámil podanie žiadosti o uvoľnenie z funkcie prezidenta policajného zboru k 31. augustu 2020. Dôvodom malo byť, že si s ministrom vnútra a vedením ministerstva nerozumie. Toto uvádzam preto, aby sme si vedeli časovo zaradiť, kedy sa  asi predmetný rozhovor uskutočnil, lebo minister vnútra, uviedol iba, že sa tak stalo ...“keď odchádzal..“ T. z., že to mohlo byť pravdepodobne niekedy v časovom rozpätí od 30.6. do 31.8.2020.  Takže pán minister čisto teoreticky, mal možno až 2 mesiace času nato, aby s tým, čo sa dozvedel niečo rozumné urobil. Podľa jeho vlastných slov, ale asi neurobil nič. A tu sa priamo núka otázka. Ak by bol minister vnútra konal inak, než konal, mohol nejako zamedziť tomu aby sa gen. Lučanskému nestalo to, čo mu stalo ?  S určitosťou sa odpoveď nedozvieme, ale  s istotou sa dá povedať, že ak doteraz boli nejaké pochybnosti o skone gen. Lučanského, potom po tomto  vystúpení ministra vnútra, ich bude ešte viac. Je veľmi smutné, že mnohí nadriadení sa o služobné ale aj osobné problémy svojich podriadených, ak sú o nich zrozumení,  zaujímajú veľmi málo alebo vôbec. Toto nie je ani profesionálne ale ani človečenské. Príjemný letný deň praje doko.