Nám Slovákom je obecne známe, že východoslovenské nárečie je oproti ostatným slovenským dialektom dosť odlišné. Dokonca sa ojedinele vyskytli aj také štipľavé názory, že je to „hutoráčtina“. To, že tomu tak nie je, dokazoval aj prof. Pavol Ďurišin vo svojom dobovom článku. O čo tam vlastne ide sa môžete dozvedieť, ak si článok prečítate tak ako je napísaný v gréckokatolíckom kalendári ročník 1944, a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.
Nehaňte ľud môj ... !
Naša východoslovenčina to bola, čo sa prvá dostala do písomných pamiatok ďaleko pred ostatnými slovenskými nárečiami. Už Chaloupecký upozornil, že oblasť východného Slovenska má špeciálne zafarbenie miestnych mien a toto mohlo vzniknúť len vplyvom osobitného kultúrneho a kmeňového pôsobenia. A sám dokazuje, že tento slovenský kmeň mal svoje zvláštne samostatné postavenie politické a náboženské nie len pred Maďarmi, ale ešte aj v 13. storočí. Celé horné Potisie tvorilo zvláštne údeľné kniežatstvo, ktoré sa dostávalo synom kráľovým, podobne ako to bolo aj so starým kniežatstvom nitrianskym.
Či vieš, drahý krajan, že Maďari za svoj slovný poklad môžu ďakovať v prvom rade nám, východným Slovákom, lebo keď sa usadili v Potisí medzi našimi predkami, premnoho výrazov prevzali z východoslovenčiny (čolnok – csónak, čudo – csoda, telega – taliga, skupina slov so súhlaskou –šč-: ščava . csáva, ščuka – csuka, ščerba – csorba atď.). Nie div, že samotní Maďari si vedeli pozoruhodne obľúbiť východoslovenské nárečie, že šľachtické rodiny pred 100 rokmi priamo favorizovaly našu reč pred ruštinou a poľštinou. Páni radi si porozprávali „ a mi tótnyelvünkön“, „ po našim“, takže aj náš ľud si čoskoro osvojil o svojej reči názor, že to je reč panská, „fajnešia jak ostatne“. Maďarský učenec Fejér ( a aj iní) takto sa vyslovil o sile našej reči „ Beda tej maďarskej a nemeckej dedine, kde sa ti usadia (totiž: Slováci východní), lebo udusia iné národnosti !“
Nemáš sa čo hanbiť, drahý krajan, za svoju materskú reč! Z jej slovného bohatstva načierali cudzí v minulosti a je ozaj len poľutoviahodné, že terajší naši jazykospytci nenasledujú vzor Hviezdoslava, ktorý sa za svoj prešovský pobyt odvďačil nášmu ľudu tým, že dôsledne obohacoval spisovnú slovenčinu írečitými východoslovenskými slovami.
Drahý krajan! Odteraz buď hrdým na to, že pochádzaš z ľudu, ktorý si vedel cez stáročia národnej poroby a ustavičného záznavania uchovať neporušene celé mohutné dedičstvo svojich praotcov: svoju „starú vieru“ cyrilometodejskú, svoju originálnu a bohatú reč, svojráz a národné povedomie tu na našom exponovanom území, kde sa stretajú rozmanité kultúry a národy.
Takže, „východným Slovákom“ je treba poďakovať sa zato, že nedovolili aby bol východ Slovenska pomaďarčený, ale naopak podarilo sa im to, čo sa nepodarilo ani jednej slovenskej politickej strane - poslovenčili Maďarov.
Všetkým prajem veselý a pekný deň. doko
Komentáre
Ja som na svoj šarišský pôvod hrdý