Mám veľmi dobrého priateľa. Nemá rád, keď sú ľudia nevšímaví. A ešte neznáša, ak úradníci samosprávy, namiesto toho aby poďakovali za podnety a upozornenia, ich zametajú pod koberec. Urobil veľa pre spoluobčanov, s ktorými žije na jednom mestskom sídlisku, cez ktoré vo dne v noci, po mestskej komunikácii, ako po diaľnici, prúdia tisícky áut. Nie je poslanec, všetko čo v prospech ľudí v meste urobil, robí bez nároku na akúkoľvek odmenu. Nechváli sa tým. A tak mi vraví, ty píšeš blogy, napíš prosím ťa aj niečo, čo som pri tom všetkom už zažil. Vravím prečo nie ? A tak spomína ako sa už nemohol dívať, keď cez cestu chodili chodci, bicyklisti, kolobežkári, malí škôlkari s pani učiteľkami a samozrejme aj autá, a dennodenne sa navzájom ohrozovali. A to len preto, že na ceste sa nikomu z kompetentných nechcelo namaľovať priechody. Po mnohých urgenciách a viacerých kolíziách chodcov, nakoniec dosiahol, že čiary sú namaľované. Alebo, koľko úsilia ho stalo, pokiaľ presvedčil mestských úradníkov, že pri prudkých dažďoch im voda vytápa v bytovom dome pivnice. Páni úradníci akosi nemohli prísť na príčinu,, priateľ sa niekoľkokrát prešiel po sídlisku a objavil to, čo museli vidieť všetci. Kanálové rošty na 90 % ich počtov, boli zanesené lístím, blatom, igelitkami a podob. A tak zasa písal, a upozorňoval mesto, že svojim nekonaním devastuje súkromný majetok občanov, bývajúcich na sídlisku. Pomohlo to, ale až vtedy, keď mestu pohrozil žalobou na súd. A čuduj sa svete, keď konečne kanálové priepusty vyčistili, voda už do ich pivníc, po lejakoch netečie. Čerešničkou na torte je napr. to, že je aj amatérsky fotograf (niekto to nazýva – pouličný fotograf). Zistil som, že fotkami prispieva na celosvetovú Wikipédiu Commons ale aj na Mapy cz. Už tam má uverejnených, niekoľko tisíc obrázkov (aj z mesta kde žije) a 7,6 milióna zobrazení.
Ale vráťme sa k meritu veci. Veľmi sa ho dotklo, keď na neudržiavané chodníky a nečinnosť mestských úradníkov, doplatila jeho manželka. Totiž na chodníku v majetku mesta, ktorý vedie od bytového domu, k stojiskám kontajnerov, a má viac ako 40 rokov, ktorý je z betónových dlaždíc sa celú dobu nerobila žiadna údržba. Preto sa niet čo diviť, že sa tam vytvorili nerovností, vo výške 8 až 10 cm. Na tento stav osobne, niekoľkokrát upozorňoval mesto. No to nekonalo vôbec, alebo len čiastočne. A tak sa stalo to, čomu chcel zabrániť, no nie vlastnou vinou neuspel. Skrátka, jeho pani sa na tom chodníku potkla, spadla tak nešťastne, že si škaredo zlomila ramennú kosť. Liečenie iste potrvá niekoľko mesiacov. A tak mi vraví, na Slovensku to už tak chodí, že človek príde pre dobrotu na žobrotu. Predstavte si, že on v tej dobrote neprestal, ani po tejto skúsenosti. Znova písal kade tade, s opisom toho, čo postihlo jeho manželku a čuduj sa svete, po týždni konečne mesto poslalo robotníkov, ktorí chodník aspoň ako tak vyrovnali. Tak som sa na neho pozrel a akoby mi čítal myšlienky, hovorí. Viem, čo si myslíš, ale ja sa nechcem dočkať toho, aby sa na tomto mieste, ešte niekto ďalší prizabil. Veď v našom vchode bývajú už väčšinou ľudia v post produktívnom veku, viacerí chodia o paličkách, lietajú tam malé deti, príde sneh, ľad, chodník je veľmi zlé osvetlený, preto som pritlačil a zasa zabralo upozornenie na možnú žalobu mesta. Ale v súvislosti s tým, mám rébus. Pýtam sa. Aký ? Vieš, musím porušiť zákon. Nebudem separovať odpadky, môžu má zato stíhať ? Udivene som sa naňho pozrel, tak vetu doplnil. ... to preto, lebo kontajnery na separovaný odpad sú umiestnené mimo vyasfaltované stojisko, a prístup k ním vedie ešte po horšom chodníčku, než na akom spadla moja manželka. Nechcem riskovať možný úraz. Tak mu vravím, podľa mňa robíš dobre, pokiaľ sa mesto nepostará o opravu chodníka, odpad z domácnosti odkladaj len do tých kontajnerov, ku ktorým máš bezpečný prístup. Totiž, platí aj iný zákon, ktorý nám prikazuje, že máme konať tak, aby sme neohrozovali vlastné zdravie a zdravie iných ľudí. Preto sa tu dá uplatniť princíp právnej proporcionality, lebo jednoznačne víťazí ochrana zdravia človeka, nad separáciou odpadu. Naviac, mesto v tomto prípade porušuje zákon, lebo sa vedome nestará o svoj majetok a tým ťa núti porušovať iné zákony. Vravím mu, viem, že neveríš slovenským súdom, no také mesto, si podľa mňa, nezaslúži nič iné, iba skutočnú žalobu na súd. Mnoho príjemných zážitkov v mieri a pokoji, praje v dovolenkovom období J.Kotulič.
Komentáre