doko

Nepoviem nič nové, keď pripomeniem, že na našom Slovensku už niekoľko rokov prebieha redukcia nemocníc. Samozrejme, že mnohým nám to nie je po chuti. V tejto súvislosti má v kalendári spred 40 rokov zaujal článok,  v ktorom autor pod skratkou (Šm) doslovne o najstarších nemocniciach na Slovensku píše toto:

Najstaršie nemocnice
Založenie lazaretu, akéhosi útulku pre chorých a starých ľudí v Bratislave datuje sa do roku 1600. Mal 224 postelí. Nemocnica bývalej rehole milosrdných bratov( teraz Ústav národného zdravia na námestí SNP) vznikla  r.1672 so 108 posteľami. Bývalú nemocnicu rehole alžbetiniek pri kostole sv. Ladislava založili r. 1738. Mala len 32 postelí. O dvanásť rokov neskôr otvorili bývalú židovskú nemocnicu, v ktorej bolo 28 postelí.
Košickú nemocnicu s 50 posteľami založili r. 1830, nitriansku župnú nemocnicu s 80 posteľami r. 1833, nemocnicu Milosrdných v Skalici r. 1796. Jednou z najstarších je kremnická (r. 1523). Mala 12 postelí. Pri nej bol starobinec tiež s dvanástimi nemocničnými  posteľami. Nemocnica v Modre pochádza z r. 1703, v Prešove (mestská) z r. 1706, druhá evanjelická pochádza z r. 1815. V Banskej Bystrici založili nemocnicu r. 1820 a v Pezinku r. 1845.
Boli to staré budovy s neveľkým počtom postelí. Mnohé z nich sa od základov museli prestavať, zmodernizovať, vybaviť moderným zariadením  a predovšetkým  mnohonásobne zväčšiť počet postelí.  Ale toto je už dielo nášho socialistického zriadenia, ktoré na tomto úseku azda najvýraznejšie dokazuje svoju lásku k človeku, ale i svoje popredné  miesto na svete vôbec.

Neviem, koľko zo spomínaných nemocníc ešte existuje. O jednej viem naisto, že nielen že existuje a dobre ju spravuje  Hospitalská rehoľa sv. Jána z Boha, no aj sa vrátila  k svojmu pôvodnému názvu „ Nemocnica Milosrdní bratia“ v Bratislave. Takže, keď sa chce a je záujem, môžu fungovať aj nemocnice, ktoré vznikli pred stáročiami. Dúfam, že tak ako postupne z ničoho nemocnice na Slovensku vznikali, nebudú teraz naopak, postupne až do bodu nula aj zanikať.  Čo je už asi, ale neodvrátiteľné je to, že na tomto úseku sme zrejme prišli „o svoje popredné miesto na svete“.  A to bude chýbať našim ľuďom asi najviac. Nie každý má totiž toľko peňazí aby za kvalitnou lekárskou službou  chodil mimo Slovenska. A čakať, až k nám začnú húfne prichádzať  Zajacovi lekári z Ukrajiny či Rumunska, toho by sa mnohí chorí asi živí už vôbec nedočkali.
Ja osobne som zato, aby sme, ak už sa staneme  pacientmi, ostali verní našim lekárom. Určite  nám v rámci možnosti, ktoré im dávajú poisťovne  pomôžu ako najlepšie vedia. A pomohli by nám mnohokrát aj na najlepšej svetovej úrovni, len keby sa im do ich remesla konečne už prestali pliesť politici. Som optimista a verím, že po mnohých nepríjemných turbulenciách v našom zdravotníctve konečne príde chvíľa, keď už aj  zdravotníkom  začnú rásť platy a pacientom nastanú lepšie časy.

Prajem peknú nedeľu.doko