doko

Neviem ako vám, ale mne sa zdá, že vodca SNS to už veľmi prehnal. Nielenže vodu káže a víno pije, ale je aj na „najlepšej“ ceste priviesť Slovensko do úplnej zahraničnej izolácie. A to nielen preto, že svojimi osobnými známosťami v Rusku, úplne ignoruje prozápadnú orientáciu Slovenska, ale aj preto, že jeho  ministri v terajšej vláde, akosi už nepočúvajú predsedu vlády, ale len svojho vodcu. Niečo podobné sa dialo aj pred pár rokmi. Pre tých, čo si to už nepamätajú, si dovolím odcitovať niekoľko riadkov z nie tak vzdialenej histórie. Citujem ..... „ V roku 2010 opozícia kritizuje štvorročné vládnutie Smeru, SNS a HZDS a vytýka im korupčné kauzy, rast nezamestnanosti a zadlženia, a nezvládnutie hospodárskej krízy. November 2018. Jedna z najväčších káuz prvej vlády Roberta Fica je na konci. Bývalí ministri za SNS Marian Janušek a Igor Štefanov putujú za mreže“ ... Nepripomína vám toto, aj niečo zo súčasnosti? Nie! Tak si spomeňme na indiánske tance, čo tancujú na ministerstve obrany (netransparentné obstarávanie lietadiel a transportérov) a na ministerstve pôdohospodárstva (zneužívanie agrodotácií). Odpusťte mi ten historický exkurz, ale treba to pripomenúť aby sme pochopili to, čo budem písať ďalej.

Áno, ide o migračný pakt OSN. Neviem síce, čo konkrétne vodcu SNS na jeho znení tak vytočilo, že svojim konaním proti paktu, dokonca riskuje pád vlády a predčasné voľby, ale jedno je isté, že pri presadzovaní svojich politických cieľov úplne znemožnil predsedu vlády, a  postavil Smer – SD a Most – Hid do úlohy štatistov. Len tak na okraj. Dokument predbežne schválilo 192 zo 193 členských krajín OSN. USA odstúpili ako prvé. Nasledovalo ich Rakúsko, Austrália, Bulharsko, Česko, Izrael, Maďarsko, Poľsko a Slovensko. Takže zo 193 štátov OSN iba 9 dokument neschválilo.  Zároveň odporúčam všimnúť si tento historický fakt, že proti spomínanému dokumentu sa stavajú najmä štáty, ktoré vznikli len vďaka imigrantom (USA, Austrália, Izrael) alebo naopak, ide o tie štáty, ktorým veľmi pomohla emigrácia v časoch hospodárskych a politických kríz (Bulharsko, Česko, Izrael, Maďarsko, Poľsko a Slovensko).  Nie je to priveľký paradox ?

Takže, ešte sa divíte tomu, že minister zahraničia podal demisiu ? Ja nie. Tomu, čomu sa čudujem sú reakcie okolia na jeho demisiu. Pritom stačí zájsť pár mesiacov dozadu, kedy odstúpil z funkcie britský minister zahraničných vecí Boris Johnson, a to pre zlyhávanie procesu okolo Brexitu. Tam si britská premiérka dokázala za pár dní nájsť miesto neho náhradu. Prečo u nás politici a novinári robia z obyčajnej demisie jedného, možno, že aj kvalitného ministra, príšerné „ ofuky“ a to až také, ako keby bez jeho prítomnosti vo vláde mala  na Zem spadnúť nebeská obloha. Asi preto, že im tak ani nejde o osud ministra v demisii ako o vlastné prízemné záujmy.

Na záver. Pán minister Lajčák je podľa mňa natoľko schopný človek, že ak by nemal plán „B“, určite by ho podanie demisie ani nenapadlo. Preto si myslím, že pán prezident by prijatie demisie nemal vôbec  zdržiavať  a mal by ju čím skôr prijať. Pravda pokiaľ tiež nemá plán „B“. Slovensko nie je pupkom sveta a nikdy ním ani nebude. A Smer - SD  v čele so svojim majiteľom, by sa už konečne mal poučiť z toho, že vládnuť spolu so SNS je priveľké riziko. Pravda, pokiaľ Smer – SD ešte vládnuť chce.  Prajem pokojné a príjemné predvianočné chvíle. doko