Moja mama, keď varila ...
Bolo po obede. V miske ostalo veľa strapačiek. „Budú dobre i prihriate.“ Povedal môj muž. Z toho som nezmúdrela. Chutili mu? Nechutili? Dodala som si odvahy: No – chutili?
„Vieš, - vraví on, - boli dobré, ale moja mama robí inak strapačky, a nabudúce ti ukážem, ako som videl mamku robiť strapačky.“ Aha, mama, čo mama nevedela lepšie? „Moja mama“ – to je ten osteň manželstva.
O týždeň sa opäť mali variť strapačky. Muž sa vskutku postavil vedľa mňa a pozeral, ako robím jeho obľúbené jedlo. A chyba sa našla.
„Aj posledne si dala toľko múky ?
Áno, veď moja mama, keď robila noky ...
Noky? To nie sú noky, ale strapačky. A vodu si dávala ?
A ako sa má rozriediť ...
Jaj, len nijakú vodu a málo múky ... Tak.“
A potom mi ešte ukázal, ako to „jeho mama“ hádzala. Podlhovasté, klzké strapačky ...
Dnes, keď sa tak zamyslím, už sa vôbec nehnevám na to: „moja mama takto to robila“. Naučila som sa, ako treba dobré strapačky urobiť a čo ma ešte teraz teší, že zjedol aj tie moje prvé strapačky. Prečo? Hádam ma mal rád a nechcel mi vziať chuť do varenia.
Jednako, ak by som mala vydávať dcéru a poradiť jej, povedala by som jej: dievča, ak už myslíš, že má byť čierny a vysoký, opýtaj sa ho pred svadbou, či má rád strapačky. To je náramne dôležité !
Ja by som dodal: ženby chtiví chlapi, aby ste to svojim nastávajúcim uľahčili, buďte džentlmeni a pred svadbou sa ich radšej sami opýtajte či vedia variť strapačky. No a ak dostanete odpoveď, že variť strapačky vaša láska nevie, dajte jej bozk a uistite ju, že to nič, lebo varenie strapačiek je mužská záležitosť a vo vašej budúcej kuchyni ich budete variť zásadne len vy. Že ich neviete variť? Ale no čo, veď čo všetko, možné aj nemožné, už zamilovaní muži nasľubujú. Prečo by ste kvôli strapačkám mali prísť o svoju lásku. No, a ak skutočne budete chcieť strapačky jesť a neviete ich variť vy ani vaša manželka. Odpoveď je jednoduchá, veď ako kuchárka ešte ostala vaša mamka.
Veď, čo by sme si my chlapi bez našich mamiek, manželiek, dcér, vnučiek a snúbeníc počali? Preto im aj touto cestou za všetko, čo pre nás už urobili, k tomu MDŽ ďakujem.
Pekný a veselý deň praje.doko.
Ak si chcete prečítať aj iné zaujímavosti z minulosti kliknite si na doko.blog.pravda.sk/
Komentáre
:)
Doko, pekný článoček a aj to želanie...
marthabielska
Doko,
Žeby som začal používať spomínanú vetu ? :-)