doko

Náhoda to tak zariadila, že som dnes mal možnosť vidieť,  čo robia hasiči v sobotu dopoludnia,  keď v meste nehorí.  Skôr ako som sa dal do písania článku tak som z historických dokumentov zistil,  že  dobrovoľní hasiči v Prešove  oficiálne vznikli 6. júla 1847. Pritom prvá písomná zmienka o požiari v meste je už z  roku 1418. Veľké požiare boli v roku 1526, 1554 a mesto tak poškodili, že  kráľ Ferdinand I. všetkých občanov mesta, ktorí boli požiarmi  postihnutí oslobodil na 4 roky od platenia daní.  Požiare vyčíňali aj v  roku 1696, keď zhorela takmer polovica mesta.  Ďalšie veľké požiare boli aj  v rokoch 1711,1714,1788,1817,1835 a 1845. Práve posledný požiar sa stal podnetom pre ustanovenie organizovanej hasičskej a záchrannej služby v meste.

Obyvatelia mesta aj napriek častým a veľkým požiarom mali o hasičstvo malý záujem. Dokazuje to aj  tá skutočnosť, že v roku 1818 síce mesto zriadilo hasičský zbor, ale len  zo študentov. Nedostatočná bola aj podpora vtedajšej vrchnosti, čo sa odrazilo najmä v slabom vybavení hasiacimi prostriedkami. Kľúčovým problémom bol tiež veľký  nedostatok vody. Funkciu vodovodu preto nahrádzali fontány. Zanedbanie starostlivosti o prevenciu pred požiarmi spôsobilo, že v roku 1887 vznikol požiar, ktorý bol taký rozsiahly, že pri ňom zahynulo 7 osôb a takmer úplne zničil mesto. Pri tejto katastrofe   sa ukázalo, že ak by hasiči boli mali dostatok vody a hasiacich mechanizmov, následky nemuseli byť až také strašné. A tak jednou z možnosti ako  zlepšiť neľahkú  situáciu bolo v roku 1889 vydanie rozhodnutia, o založení povinného hasičského zboru. Vtedy bolo tiež prijaté nariadenie, že na hasičských cvičeniach sa museli zúčastňovať všetci obyvatelia mesta vo veku 20-40 rokov.

Dnes,  120  rokov, ktoré uplynuli od zriadenie povinného hasičského zboru je situácia v Prešove,  od tej historickej, diametrálne odlišná. Veď posúďte sami. Dobrovoľný hasičský zbor má asi 60 členov. Profesionálnych zásahových hasičov je asi 50,  a tí už v súčasnej dobe majú aj  modernú hasičskú techniku. Časť z nej bola dnes dopoludnia vyvezená pred hasičskými garážami.  Okrem toho v Prešove od roku 2002 sídli okresné aj krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru. Na spestrenie pár obrázkov.

Takému upratovaniu sme na vojne hovorili parkový a hospodársky deň. Ako tomu hovoria hasiči neviem. Za to viem, aká je ich heslo: „Bohu na slávu – blížnemu na pomoc.“

A na záver modlitba hasiča: Nech kdekoľvek požiar planie, ja splním svoju povinnosť, životy spasiť, Pane, daj že mi sily dosť. V náruči vyniesť dieťa, kým ešte nevyprší čas, ale aj starca, matku, ktorá má sivý vlas.   Na stráži stojím stále,