doko

Tí, ktorých zaujímajú tradície Veľkej noci vedia, že dnes 16.3.2008 je Kvetná  nedeľa. Po nej  nasleduje týždeň, ktorý kresťania nazývajú „Veľkým týždňom“.  Ako vznikli tieto pomenovania, a čo je ich obsahom sa môžete dozvedieť, ak si prečítate dobový článok, tak ako je napísaný v Pútniku svätovojtešskom ročník 1936, a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

Kvetná nedeľa a Veľký týždeň

Keď sa Pán Ježiš približoval k Jeruzalemu, pri dedine Betfage na Olivovom vrchu poslal dvoch svojich učeníkov do tejto dediny a povedal im, že najdú osliatko priviazané, majú ho odviazať a s privolením majiteľa priviesť jemu. Oni to aj vykonali a on vysadol na osliatko, na ktorom dovtedy nikto nesedel. Keď sa ľud, ktorý sa zo všetkých strán na sviatky do Jeruzalema  hrnul, dozvedel, že Ježiš prichádza, išli mu  v húfoch v ústrety, v rukách  držiac palmové ratolesti. Iní sa pretisli až k nemu, sobliekali svoje rúcha a prestierali ich pred neho alebo lámajúc vetvy stromov, cestu nimi vystľali, všetci radostne volajúc: „Hozanna, požehnaný kráľ izraelský, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ Tieto ratolesti  znamenajú víťazstvo (palmové ratolesti)  a pokoj (olivové ratolesti)  Kristov,  ako ovocie jeho kráľovstva.
Na túto nedeľu, u nás v kostoloch,  držia veriaci   práve vypučené ratolesti vŕbové, zvané bahniatka, ktoré predtým bol kňaz na oltári posvätil a spievajú sa pašie, ači umučenie Pána.
V starých časoch kresťanské kniežatá na Kvetnú nedeľu udeľovali omilostenia mnohým previnilcom. Na gréckom cisárskom dvore na tento deň rozdávané bývaly zlaté mince a iné dary, ktorú obyčaj potom prevzali aj carihradskí patriarchovia.
Vo Veľkom týždni v dávnych časoch, dľa  nariadenia cisára Konštantína, v tomto období zakázané  boly všetky verejné práce ako aj hlučné práce, ktoré  by mohly rušiť pobožnosti v tomto týždni konané. Na niektorých krajoch tento týždeň menujú „mučeníckym“ alebo „čiernym“, lebo v ňom sú hlásané veriacemu deje umučenia a aj akoby na protiklad proti týždňu po Veľkej noci, ktorý – ako je známo – menuje sa „bielym“.
Zelený štvrtok  je zelený preto, lebo nádejou Cirkvi sa stávali novoobrátenci a aj kajúcnici, ktorí na tento deň bývali rozhrešení a do spoločnosti Cirkvi prijatí. V Zelený štvrtok po ukončení cirkevných obradov  orgán viacej nehrá, zvony nezvonia a miesto zvončeka sa v kostole používa drevený „ rapkáč“..

Verím, že aj napriek viacerým zastaraným slovenským výrazom, ste z textu článku zistili, že  veľkonočné zvyky sú pomerne rôznorodé na celom svete, nielen na našom území. 
Preto vám prajem, aby ste tento týždeň prežili podľa svojho  zvyku, a aby ste, na  konci Veľkého týždňa,  ešte vládali  zjesť napr. v našom kraji  tradičnú veľkonočnú pasku a  syrek. doko

Viac sa o zaujímavostiach z našej minulosti môžete dozvedieť, ak si kliknete na  doko.blog.pravda.sk/