Už skoro rok, deň čo deň rezonuje v našej spoločnosti, dovtedy takmer zabudnutý pojem „kritická infraštruktúra štátu.“ Pritom je to niečo, čo počas studenej vojny, teda skoro 40 rokov, hralo v socialistickom štáte prvoradú úlohu. Takže aj my na Slovensku, sme s ním mali mnoho skúsenosti. Azda tým najdôležitejším poznaním z obdobia socializmu bolo to, že zmyslom pojmu „kritická infraštruktúra štátu“, bola najmä nedôvera k socialistickým spolubratom v RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci). Ako príklad tohto tvrdenia uvediem len niekoľko vybraných faktov.
1. Počas éry socializmu boli v Československu vybudované veľké podzemné zásobníky pre ropu a plyn, hoci sme mali ropovod Družba vedúci z bývalého ZSSR. Vybudovanie veľkých elektrárni na našom území, hoci náš štát bol v rámci RVHP napojený na energetickú rozvodnú sieť Mier. Čiže, chceli sme sa spoliehať predovšetkým sami na seba.
2. Zdravotníctvo sa tiež nespoliehalo len na pomoc zo zahraničia, inak by v čase socializmu nebola, takmer v každom okresnom meste vybudovaná nemocnica. Okrem toho, boli vytvárané obvodné zdravotné strediská pre niekoľko menších obcí spoločne. Dnes by sa nám okrem týchto nemocníc, určite zišlo keby existovala nemocnica na Rázsochách, ale aj nejaká fabrika na výrobu vakcín. Tie sme napr. v Imune š. p. Šarišské Michaľany dokázali do roku 1989 vyrábať proti chrípke, pre celé vtedajšie Československo. Takže, dnes sme nemuseli byť odkázaní na milosť a nemilosť bohatých štátov, ktoré akosi prirodzene, nielen potrebné vakcíny proti COVID-19, ale aj ostatný zdravotnícky materiál, riešia v prvom rade podľa svojich potrieb.
3. No, najviac mi utkvelo v pamäti najmä heslo „potravinová sebestačnosť pre socialistické Československo.“ S touto nesebestačnosťou naši politici bojujú dodnes. A je už iba otázkou času, kedy pocítime na vlastných žalúdkoch, čo znamená slovo hlad. Veď denne počúvame, že z vlastnej produkcie, už nevieme zabezpečiť ani základné potraviny pre našich obyvateľov, lebo na Slovensku vládnu potravinové reťazce, ktoré od roku 1990 úspešne zlikvidovali dovtedajšiu akú takú potravinovú sebestačnosť Slovenska. A tieto reťazce, podobne ako je to pri zabezpečovaní liekmi a zdravotníckymi potrebami, uprednostnia v krízových situáciách globálneho rozsahu, potravinami v prvom rade vlastné materské štáty.
Píšem o tom nie preto, aby som vychvaľoval socializmu, ale malo by to byť pripomenutie, že po roku 1989 všetky vlády, ktoré boli na území Slovenska pri moci, sa na kritickú infraštruktúru štátu úplne vykašľali. Áno, skončila studená vojna, ale všetky ostatné svetové hrozby, ktoré nám znepríjemňujú život ostali, ba vznikli aj nové. Čiže, prípravu vlád na riešenie krízových situácii nesmie podceňovať nikto, ani politici. Že to nie sú frázy potvrdzujú zase fakty. Napr. prvým kopnutím do spôsobu vládnutia bola plynová a ropná pomätenosť v roku 2008 - 2009, keď vtedajšia vláda Smeru dopustila aby zásobníky na ropu a plyn, nachádzajúce sa na území Slovenska, boli poloprázdne a ropovod Družba nepoznal, čo je to reverzný tok. Odvtedy vraj už tento problém nebol. Druhým, veľmi silným nakopnutím je terajšia nelichotivá situácia v našom zdravotníctve, keď pre pandémiu spôsobenou ochorením COVID-19 denne zomiera stovka ľudí. Príčinou je predovšetkým zdevastované zdravotníctvo ako také, a všeobecná nepripravenosť politikov na riešenie jeho stavu. Naopak, úspešne ho tunelovali od roku 1989 všetky vlády, ale najmä politici Smeru.
Takže každý politik, ktorý chce vládnuť, nemôže mať averziu už len na samotný pojem „kritická infraštruktúra štátu“, ale naopak, musí si uvedomiť, že to bude jeho dennodenný chlebík, počas prípadného vládnutia. A nato by sme mali myslieť aj my, voliči a pri voľbách voliť len takých politikov, ktorým táto oblasť nie je cudzia a ktorým nejde iba o to, aby boli každý deň v TV ! A úplne na záver jedno, akože porekadlo. „ Taká vláda je dobrá vláda, keď občan, ktorému vládne ani nevie, že má vládu“ ! Príjemný, zasnežený februárový, blížiaci sa víkend praje doko.
Komentáre