doko

Máme za sebou najdlhšiu noc v roku. Áno je 21.december a Slnko dnes o 13.04 hod. bude na svojej večnej púti kulminovať a nastane zimný slnovrat. O pár dni na to bude Štedrý deň a kresťania oslávia narodenie Ježiša Krista. Preto všetci,  veriaci aj neveriaci majú dôvod na oslavu. Jední aj druhí  totiž vítajú zrodenie nového života.V tejto súvislosti má zaujala neveľká knižočka z veľavravným názvom: „Kristus a dnešný človek“ , ktorú v roku 1933 vydal Spolok sv. Vojtecha a napísal ju Andrej Kliman.Ak chcete čítajte spolu so mnou krátky úryvok a to presne aj s vtedajšou spisovnou slovenčinou.

Kristus vo vlaku

Na železničnej trati uháňa vlak. V tretej triede tohto vlaku sedí zaujímavá spoločnosť ... Pri obloku vidieť profesora – číta noviny. Pri ňom v zrkadle obdivuje svoju vymaľovanú tváričku elegantne oblečená dáma. Oproti ním sedí robotník v modrej blúze a z vrecka mu trčia nejaké komunistické noviny... Na druhej strane vozňa podriemkava roľník mozoľovitých rúk. Kdesi v kúte dvojica obchodníkov pojednáva nejaké obchodné veci. Týchto pozoruje vyschlý úradník. Ostatné miesta zaujaly dedinské ženičky, ktoré v hlasnom rozhovore pretriasajú najnovšie klebety.Odrazu sa otvoria dvere vozňa. Cestujúci mimovoľne siahnu po lístkoch. Myslia si, že prichádza  sprievodca ... Obzrú sa ... Do vozňa nevkročil konduktor, ale Kristus Pán. Usmieva sa a milo sa pýta: - Za koho ma považujú ľudia?Nastane hrobové ticho. Rozhovor umĺkne. Všetci hľadia na Krista. Neodpovedá však nikto. Kristus sa znovu pýta.Tu profesor, povzbudený láskavým pohľadom Kristovým, odloží noviny a povie: - Minule som dostal do ruky knihu a v tej som čítal, že si ty vôbec nežil a si len vymyslenou osobou.  V našom úrade sa zas hovorilo – pokračuje úradník – že si ty nerobil nijaké zázraky. Bol si vraj len múdrym fakírom a naučil si sa kúzelníctvu v Egypte.  Kristus mlčí a tázavo hľadí na robotníka. Ten sa ozve:V našich novinách stálo a na schôdzach sa rozprávalo, že si ty Bohom. Bol si prvým socialistom, komunistom a chcel si vyslobodiť nás proletárov z jarma nenásytných kapitalistov a našich vykorisťovateľov...Umĺknu všetci... Tázavo pozerajú na Krista, akoby sa ho pýtali: - Čo nato povieš? Kristus sa na nich milo usmieva a znovu sa ich opýta: Nuž a vy za koho ma považujete? Čo si o mne myslíte? ...  Cestujúci rozpačite hľadia jeden na druhého. Po dlhšej pauze ozve sa však jeden obchodník: - Ja som o tom ešte nepremýšľal. Nemám sa kedy zaoberať takými otázkami. Obchod mi berie všetok čas... Kristova tvár sa zamračí. Spasiteľ díva sa na prítomných a znovu sa ich pýta: Nuž a vy za koho ma považujete?  V tom predstúpi slovenský roľník. Oči mu žiaria odhodlanosťou. Padne pred Kristom na kolená a hovorí: - Ty si Kristus, Syn Boha živého! Ty si opravdivý Boh! A Kristus sa skláňa k nemu. Pobozká ho a hovorí: - Dobre si to povedal. Túto vieru si zachovaj a budeš blažený v živote i po smrti...Bujná to fantázia! – povieš si. Áno, obraz je výplodom fantázie, ale je verným líčením smýšľania moderného človeka. Akiste poznáš v ňom obraz dnešných pomerov. Priateľu, vieš, čo  chce táto knižočka? Chce ťa pohnúť, aby si aj ty vyznal o Kristovi: - Ty si Kristus, Syn Boha živého!

Ja len pripomínam, že ide o úryvok pôvodne  napísaný v roku 1933.  Ak vás jeho obsah priviedol k zamysleniu. Splnil svoj účel aj teraz.   

Všetkým prajem príjemné sviatočné popoludnie. doko