doko

Krátenie dovolenky

Novela Zákonníka práce platná od 1.9.2007 priniesla zmeny aj do tejto oblasti pracovnoprávnych vzťahov.  Tak napríklad, pre účely krátenia dovolenky sa znížil požadovaný  počet zameškaných dní z 22 na 21. Zmena sa opiera o priemerný počet skutočných pracovných dní, ktoré pripadajú  na jeden kalendárny mesiac za rok.
Krátenie dovolenky, na ktorú má zamestnanec v kalendárnom roku nárok (§101) sa vykonáva vtedy, ak zamestnanec nepracoval  z dôvodu výkonu mimoriadnej vojenskej alebo alternatívnej služby, z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré nie sú uvedené v § 141 ods.2.  Za takto zmeškaných prvých 100 dní  sa mu dovolenka kráti o 1/12 a potom za každých ďalších  21 zmeškaných dní tiež o 1/12 z nároku, ktorý mu v kalendárnom roku prislúcha. Medzi   tzv. obligatórne dôvody patrí krátenie dovolenky o 1/12  aj vtedy, ak bol zamestnanec vo výkone trestu odňatia slobody alebo bol vo vyšetrovacej väzbe a to za každých takto zameškaných 21 dní.(§109)

Okrem toho má zamestnávateľ, za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci možnosť, uplatniť  fakultatívne dôvody a potom za každú neospravedlnene  zameškanú zmenu ( pracovný deň)  môže skrátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dní. (Pokiaľ to už pevne nestanovila kolektívna zmluva).  Zameškané časti jednotlivých pracovných zmien sa vždy v konkrétnom kalendárnom roku sčítajú. Tiež platí, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len pre tie dôvody, ktoré vznikli v tomto roku. Zamestnancovi sa nekráti  dovolenka vtedy, ak  zamestnanec nevykonával prácu  pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, za ktoré preukázateľne zodpovedá zamestnávateľ.
Pre dovolenku za odpracované dni (§105) a dodatkovú dovolenku (§106)  platí, že ju zamestnávateľ môže krátiť iba z dôvodov neospravedlneného zameškania pracovnej zmeny (pracovného času).

Zákonník práce garantuje, že ak ide o  krátenie dovolenky z dôvodov uvedených v § 109 ods.1, potom musí mať taký zamestnanec, ktorý celý kalendárny rok  mal pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa, nárok na dovolenku aspoň v dĺžke 1 týždňa. U mladistvých zamestnancov to musí byť v dĺžke 2 týždňov.
Naopak,  v prípadoch krátenia dovolenky za absenciu v práci, Zákonník práce negarantuje minimálny nárok na dovolenku. To napríklad znamená aj to, že v krajnom prípade už za 10 dní absencie môže zamestnanec  prísť o celú,  štvortýždňovú dovolenku za rok.

Prajem príjemný deň.doko