Trocha som sa zamyslel nad dnešnou výbavou našich slovenských domácností. A spomenul som si na takéto základné fakty o našej vlasti. 28. októbra 1876 sa v priestoroch Grassalkovichovho paláca v Bratislave začali používať prvé tri telefóny na Slovensku. Od polovice roka 1926 máme slovenské vysielanie rozhlasu. V januári 1956 bolo na Slovensku zaregistrovaných prvých 22 televíznych koncesionárov. Miliónty koncesionár v Československu bol zapísaný 30. 9. 1961. A to najzaujímavejšie. Poslednou elektrifikovanou obcou bola 6. septembra 1960, Zlatá Baňa v okrese Prešov. Územie Česka bolo celé elektrifikované už v roku 1955 - poslednou obcou bola Hrčava na česko-slovensko-poľskom trojmedzí neďaleko mesta Frýdek-Místek. V súvislosti s elektrifikáciou spomeniem, ako asi približne vyzeralo vybavenie priemernej slovenskej domácnosti pred 60 rokmi ? Ak opomenieme takú elementárnu výbavu akou boli mechanické mlynčeky (mak, mäso, káva), kuchynská váha, a k tomu pridáme niektoré elektrické spotrebiče, akými boli žehlička, práčka, mlynček (káva), varič, ohrievač, rádio, rozhlas po drôte a pridáme niečo z toho, čo ani vtedy samozrejme ešte nebolo ako napr. chladnička, mraznička, pečiaca rúra, televízor, gramofón, fotoaparát, vysávač, telefón, bicykel a sem tam aj motorka alebo auto, zistíme, že je to skoro nič oproti tomu, čo sa používa v dnešných slovenských domácnostiach.
Tak pokúsme sa spolu pospomínať, čo je dnes pre väčšinu slovenských domácností, okrem už spomínaného vybavenia akou si samozrejmosťou. Je to napr.: kuchynský robot, automatická práčka, kávovar, umývačka riadu, mikrovlnka, robotický vysávač, varná kanvica, sušič na vlasy (fén), naparovacia žehlička, sušička prádla, ventilátor, klimatizácia, rotoped, mobilný telefón, smartfón, počítač, tlačiareň, kalkulačka, elektronický diár, digitálny fotoaparát, rekordér, walkman, MG, CD, DVD, video prehrávač, diktafón, USB kľúč, zariadenia pre príjem wifi, internetu, káblovej a satelitnej televízie, nabíjačka a viac ako jeden motocykel či automobil a podob. Nie je účelom spomenúť všetko. Načo to píšem ?
1. Lebo ľudská pamäť je síce vynikajúca, ale na samozrejmosti si mnohokrát ani nespomenie.
2. Iste ste si všimli, že tam kde pred 60 rokmi bolo iba niečo na elektrinu, dnes je vybavenie domácností bez elektriny nepredstaviteľné. Čiže, zákonite stúpla energetická náročnosť našich domácností a s tým samozrejme aj materiálová spotreba a poškodzovanie životného prostredia. Čo samo o sebe stojí viac peňazí, lebo ani spotrebiče nie sú zadarmo.
3. V spomínanej nedávnej minulosti bolo akýmsi štandardom, že okrem kuchyne bola k užívaniu ešte jedna až dve ďalšie miestnosti. Dnes by sa asi do týchto priestorov z používaných spotrebičov veľa nezmestilo. Čiže, potrebujeme väčšie priestory na bývanie, k tomu zasa viac materiálov a tým samozrejme aj viac peňazí. No a keďže sa stále vyrábajú nové modely týchto zariadení, staré zákonite vyhadzujeme a ohyzdíme si odpadom naše okolie.
V skratke to ale znamená, že tento náš, z pohľadu minulého storočia, iste luxus, nám síce veľmi uľahčuje naše bytie, ale je náročný na priestory, životné prostredie, zvýšené finančné náklady ale najmä potrebujeme viac času a stále viac a viac sa učiť. A na to už určite všetci rovnako nemáme. Tak nám teda zákonite vznikajú sociálne rozdiely, ba niekde až sociálne priepasti. Čo, ale nemôže trvať stále a ísť takto až donekonečna. Preto sa aj príroda bráni a posiela nám rôzne napomenutia. Napr. zmenu klímy, životného prostredia, živelné pohromy, prírodné katastrofy, pandémie, ozbrojené konflikty a podob. Mali by sme preto vážne porozmýšľať, či sa bez viacerých technických vymožeností predsa len nezaobídeme. V opačnom prípade sa môže stať, že všetci prídeme o všetko a vrátime sa do Doby kamennej. Stačí spomenúť fakt ako teraz ťažko znášame obmedzenia z toho, že nám život komplikuje COVID – 19. A predstavme si, že z akýchkoľvek dôvodov, by sme taký jeden mesiac, nemali žiadny zdroj elektriny. Nenastala by už vtedy Doba kamenná ? A to všetko len preto, že ľudstvo je nepoučiteľné a Raj chce mať už na Zemi. Pritom Boh ho ľuďom sľúbil až v Nebi. Všetko dobré praje J.Kotulič.
Komentáre