doko

       Už tradične sa na začiatku  roka snažím pripomenúť sebe aj druhým, ako žili naši predkovia.  Teraz sa mi namiesto starého kalendára dostala do rúk  takmer  storočná kniha, ktorá má názov „Praktická hospodyňka“  a je  v nej aj toto  venovanie:  „Na památku své dcerušce  Mařence věnuje  mamička“.  Aj napriek tomu, že dlhým a častým používaním je čiastočne poškodená,  stále sa dobre číta.  Dnešný článok,  keďže je začiatok roka,  som si symbolicky pripravil pre tých,  čo začínajú spoločný život a preto ich v spoločnom byte čaká napríklad aj  zariadenie  spálne. A aké boli trendy pre zariadenie spálne v našich končinách pred tými asi 100 rokmi  ?

Už vtedy sa konštatovalo, že každý človek spí priemerne  6 až 8 hodín denne. Z toho dôvodu by sa výberu postele a zariadeniu spálne mala venovať veľká pozornosť.  Tiež sa vtedy tvrdilo, že najzdravšie spanie je v miestnosti, v ktorej sa  okrem spánku počas dňa nikto nezdržuje  a kde by sa malo dostatočne vetrať, hoci aj celý deň.  Preto sa odporúčalo  zriaďovanie osobitných spálni.  Vychádzalo sa  z teórie, že spálňa je tým zdravšia, čím menej osôb v nej spí a preto, že by mal mať každý dospelý človek  samostatnú, hoci aj malú spálňu, a tým by sa vraj  priblížil k ideálu, ktorý už v praxi fungoval  v bohatších  kruhoch národa amerického a anglického.

Pre pomery  našich slovenských a českých predkov, ale vtedy platilo, že  by sa malo dodržať aspoň pravidlo, aby väčšie detí nespali spolu so svojimi rodičmi v jednej miestnosti. A preto sa napríklad pri dvojizbovom byte radilo, že   deti by mali mať  posteľ v kuchyni a rodičia v spálni alebo aj tak, že matka s deťmi by mala spať v spálni a otec  v kuchyni.

Zaujímavý bol tiež názor, že  spoločná posteľ manželov nie je rozhodujúca pre manželské šťastie. Skúsenosť z vtedajšej doby vraj ukazovala, že  veľmi jemní intelektuáli príliš  dobre neznášajú  intímne spolužitie, lebo ich vraj často vedie k omrzenosti  a rozčarovaniu. Preto uvedená príručka takým manželom radí,    aby si hneď od začiatku manželstva  upravili samostatnú izbu zvlášť pre ženu a zvlášť  pre muža.  Toto sa predovšetkým odporúčalo tým manželom,  ktorí vstúpili do manželstva buď pomerne neskoro, alebo patrili do skupiny duševne pracujúcich osôb. A to vraj preto, že  títo ľudia potrebujú viac než iní, hlboký a tvrdý spánok, a ten že je možný len vtedy,  ak človek spí v izbe sám.

Obecne sa odporúčalo, že aj napriek vtedy  panujúcemu zvyku, keď na jednej posteli spalo viac osôb,  by predsa len  mal každý spať  na posteli sám.  Dokonca  na túto tému platila ľudová povera: „ že dospelý berie deťom silu“

Dobre  pôsobí zistenie, že už vtedy sa učenci hádali, či je lepšie spať s hlavou položenou vysoko alebo nízko. Príručka preto vrelo odporúča, že každý  urobí pre svoje zdravie najlepšie,  ak bude mať pri spaní hlavu v takej výške  ako sa jemu najlepšie hodí.  No úplne svetové je odporúčanie, že perina by mala byť podľa možnosti ľahká a teplá.   Tomu vraj najviac vyhovuje náplň , ktorá pochádza z dratého  husieho  peria. A aká posteľ bola vtedy „in“?  Detská postieľka mala mať konštrukciu buď mosadznú  alebo železnú s bielou emailovanou farbou. Aj dospelým sa radilo aby mali posteľ kovovú. Dôvod bol celkom jednoduchý a prozaický.  V kovových posteliach sa vraj menej zdržiaval hmyz.

Takže ako vidíte,  nie nadarmo sa na Slovensku aj v súčasnej dobe  hovorí: „Kto si ako ustelie tak bude aj spať“ Záleží len a len na každom z nás.

Tu najlepšiu posteľ  všetkým,   do nového roka 2012,  praje doko.