Hoci si to väčšina z nás akosi nechce uvedomiť, ale fakt je taký, že Ukrajina od 24.8.1991, kedy po rozpade Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), oficiálne vyhlásila svoju samostatnosť, je permanentne nepokojnou krajinou. Podľa mňa sú príčinou týchto nepokojov neriešené problémy, ktoré vznikli po rozpade ZSSR. Hlavným z nich je lavírovanie samotných Ukrajincov, medzi tým, čí sa majú ako krajina politicky, hospodársky, vojensky ale aj kultúrne viac orientovať na Európu, alebo majú ostať pripútaní k Rusku. Toto si ale musia ujasniť v prvom rade oni sami. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo. A tak, pokiaľ boli pri moci politické sily, ktoré ako tak vyhovovali záujmom Ruska, bolo akože všetko v poriadku. No takáto „stabilita“ bola taká krehká, že takmer neexistovalo obdobie, ktoré by sme mohli pomenovať ako obdobie pokoja, stability a rozvoja spoločnosti. Totiž, ak boli pri moci politici z východnej časti Ukrajiny (prorusky orientovanej), nespokojní boli politici na západnej časti Ukrajiny (orientovaní na priblíženie k NATO a EU) a naopak. A to tam trvá dodnes.
Takže, podľa mňa, si za svoju terajšiu situáciu môžu predovšetkým sami Ukrajinci. Ak by ale ich nerozhodnosť ostala len na Ukrajine, asi by nám to vôbec nevadilo. No to, že sa nevedia zjednotiť na tom, kam chcú v budúcnosti patriť, začína obťažovať aj celý demokratický svet. Akosi v podvedomí, mi v tejto súvislosti prichádza na um parafráza, na myšlienku, ktorú kedysi dávno vyslovil O. Wilde vo vzťahu k ženám: „Ženy nevedia čo chcú, ale nedajú pokoj dovtedy, pokiaľ to nedostanú“! Podobne je to dnes aj s obyvateľmi Ukrajiny. Ukrajina je jednoznačne neriešený problém geopolitický, ktorý sa v plnej nahote ukázal hneď po rozpade ZSSR. Totiž, ak si svetové mocnosti mysleli, že ak podpíšu Budapeštianske memorandum (je to medzinárodná zmluva podpísaná 5.12.1994 medzi Ukrajinou, USA, Ruskom a Veľkou Britániou o nejadrovom štatúte Ukrajiny), že tým vyriešili všetky základné problém Ukrajiny, tak sa veľmi mýlili. Veď v tejto zmluve je aj klauzula, že uvedené mocnosti zabezpečia suverenitu územia Ukrajiny. Ako vidíme, nezabezpečili ju a tým vlastne trpíme všetci, lebo Európe hrozí vojnový konflikt. Ako vidno, západné mocnosti sa z minulosti nepoučili. Lebo história nie raz potvrdila, že ZSSR či Rusko, dodržovali zmluvy len vtedy, ak sa im to hodilo. Ak im ale zmluvy prestali vyhovovať, tak ich jednoducho obišli.
No a tá chvíľa, kedy im Ukrajina prerástla cez hlavu, prišla vtedy, keď sa Ukrajina pokúsila podpísať asociačnú dohodu s EÚ a chcela požiadať o vstup do NATO. Pre Rusko je totiž v súčasnosti z geopolitického hľadiska absolútne nepredstaviteľné, a zrejme to tak bude trvať ešte niekoľko rokov, aby sa hranice medzi Ruskom a demokratickým svetom - reprezentovaným EU a NATO, ktoré ako vieme sa navzájom bezprostredne dotýkajú, stále predlžovali. Veď Rusko má s Ukrajinou hranicu dlhú viac ako 2 200 km. Neviem, či si to všetci dosť jasne uvedomujú, ale to, čo sa zatiaľ v histórii ešte nikomu nepodarilo dosiahnuť, a to ani vojnou, by sa EÚ a NATO podarilo vstupom Ukrajiny do týchto spoločenstiev. Toto si súčasné politické vedenie v Rusku, na rozdiel od ostatného sveta, veľmi dobre uvedomuje a Rusko určite urobí všetko, aby takejto situácii zabránilo. Podľa mňa, Rusko okupuje Krym nie preto, že sa ho chce zmocniť, ale preto, aby malo v rukáve eso, pre prípadne vyjednávanie s USA a EÚ o budúcnosti Ukrajiny podľa predstáv Ruska. Jedným slovom, nech je Rusko akokoľvek silné, toho, že by sa mu demokratický svet dostal úplne bezprostredne na jeho preddomie, sa bojí ako čert kríža. Verím, že nakoniec sa Európa vyhne vojnovému konfliktu, ale aká dlhá a tŕnistá cesta to bude, to vie len pán Boh. Pozdravuje doko.
Komentáre