doko

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Encyklika Leva XIV. Magnifica humanitas: Umelá inteligencia má slúžiť ľudstvu, nie moci niekoľkých

...„neexistuje algoritmus, ktorý by mohol urobiť vojnu morálne prijateľnou“...
„Veľkolepé ľudstvo stvorené Bohom dnes stojí pred rozhodujúcou voľbou: postaviť novú babylonskú vežu alebo budovať mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu.“ Týmito slovami sa začína prvá encyklika Leva XIV. Magnifica humanitas – „o ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie“ – a zároveň zhŕňa jej základné dôvody i cieľ. Dokument bol zverejnený dnes, v pondelok 25. mája 2026, a pápež ho podpísal 15. mája pri príležitosti 135. výročia promulgácie encykliky Rerum novarum svojho predchodcu pápeža Leva XIII. Tak nadväzuje na jeho dedičstvo a predkladá sociálnu encykliku, ktorá sa venuje umelej inteligencii. Toľko na úvod. Mňa zaujala najmä tá časť encykliky, ktorá sa zaoberá vojnami. https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2026-05/encyklika-leva-xiv-umela-inteligencia-ma-sluzit-ludstvu.html Citujem z prevzatého článku The portal Vatican News, časť - Prekonať teóriu „spravodlivej vojny“ V piatej kapitole – Kultúra moci a civilizácia lásky – obracia Lev XIV. svoj pohľad na vojnu: „Digitálna revolúcia mení gramatiku konfliktov“ a bez etického prístupu budú rozhodnutia o živote a smrti ľudí čoraz neosobnejšie, pričom použitie sily bude považované za „okamžitú a uskutočniteľnú možnosť“. V pozadí toho všetkého stojí „kultúra moci“, ktorá normalizuje vojnu a znovu ju legitimizuje ako „nástroj medzinárodnej politiky“, čím podporuje zbrojenie. Na verejnú mienku dnes vplývajú aj polarizujúce mediálne naratívy, ako aj „znepokojujúca strata historickej pamäti“, ktorá spoločnosť pripravuje o dlhodobú víziu. V dôsledku toho sa dnes mier nechápe ako úloha, ktorú treba budovať, ale iba ako prestávka medzi konfliktmi. Preto Lev XIV. opätovne zdôrazňuje, že – pri zachovaní práva na legitímnu obranu v tom najužšom zmysle – je potrebné prekonať teóriu „spravodlivej vojny“ a namiesto nej podporovať dialóg, diplomaciu a odpustenie. Žiadny algoritmus neurobí vojnu morálne prijateľnou. Pápež zároveň odsudzuje rast zbrojárskeho priemyslu, preteky v jadrovom zbrojení i vznik nových ozbrojených aktérov – vrátane džihádistických skupín –, ktorých cieľom je udržiavať konflikty ako zdroj moci a zisku. Jednoznačné je aj jeho varovanie pred používaním zbraní založených na umelej inteligencii, pretože „neexistuje algoritmus, ktorý by mohol urobiť vojnu morálne prijateľnou“. Potrebné sú prísne etické pravidlá prijaté na medzinárodnej úrovni, založené na osobnej zodpovednosti a ochrane civilného obyvateľstva, pretože „každá technológia, ktorá uľahčuje zasiahnuť bez toho, aby človek videl tvár druhého, znižuje morálny prah konfliktu“. Kríza multilateralizmu. Kultúra moci vychádza aj z krízy multilateralizmu a zo vzniku „neusporiadaného a konfliktného multipolarizmu“. Sila práva je nahrádzaná právom silnejšieho; mocenské logiky prevládajú nad budovaním mieru a inštitúcie, ktoré vznikli na ochranu spoločného osudu národov, sú dnes oslabené. V tejto súvislosti pápež vyjadruje želanie, aby Organizácia Spojených národov prešla „hlbokými reformami“, ktoré by prekonali súčasnú krízu hodnôt v prospech spoločného dobra. Civilizácia lásky. Na kultúru moci je kresťan povolaný odpovedať budovaním „civilizácie lásky“ a rozhodnutím, či bude podporovať logiku sily alebo chrániť mier. Pápež uvádza päť „ciest zodpovednosti“: odzbrojiť slová hovorením pravdy; budovať mier v spravodlivosti; prijať pohľad obetí a zaujať postoj, pretože existujú konflikty, v ktorých „nie je správne zostať neutrálny“; pestovať „zdravý realizmus“, ktorý hľadá uskutočniteľné cesty pokoja skutkami, nielen slovami. Napokon vyzýva obnoviť dialóg prechodom od kultúry moci ku kultúre rokovania. Rozhodujúci význam má aj „dialóg medzi náboženstvami“, ktorý nesie posolstvo pokoja: „Kto používa Božie meno na ospravedlnenie terorizmu, násilia alebo vojny, zrádza jeho tvár,“ varuje Lev XIV. Veľkolepé ľudstvo. Na záver encykliky pápež pozýva veriacich žiť nové technológie vo svetle evanjelia a nasledovať „striedmu a náročnú cestu kresťanského života“, aby aj v čase umelej inteligencie mohli vydávať svedectvo o „kráse veľkolepého ľudstva prebývaného Bohom“. Ja skromne dodávam, že každý človek, nielen kresťan, dostal rukolapný návod nato, ako viesť svoj život tak, aby mal zmysel. Vďaka Vám, svätý Otec Lev XIV. !!!! Prajem svetu mier a pokoj. Doko.

Religiozita | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014