Zákonník práce, pre svoje účely, má určený spôsob doručovania písomnosti, ktoré chce zamestnávateľ doručiť zamestnancovi. Ide o písomnosti, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo písomnosti vo vzťahu k vzniku, zmene a zániku nejakej povinnosti zamestnanca, ktorá mu vyplýva z pracovnej zmluvy.
Všetky tieto písomnosti musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk. Rovnaké podmienky platia pre písomnosti, ktoré sa týkajú spomenutých práv a povinnosti, ak vyplývajú z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ tieto písomnosti doručuje zamestnancovi priamo na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zastihnutý. (§38)
Zákonník práce umožňuje, po vyčerpaní spomínaných spôsobov doručenia písomnosti, že predmetnú písomnosť je možné doručiť aj poštou, a to ako doporučenú zásielku s doručenkou a s poznámkou „do vlastných rúk.“ Pritom na obálke ma byť uvedená posledná adresa zamestnanca, ktorá je zamestnávateľovi známa.
Podobne postupuje aj zamestnanec, ak z hore spomínaných dôvodov, chce písomnosť doručiť zamestnávateľovi.
Povinnosť doručiť písomnosť je splnená, len čo ju adresát prevezme alebo len čo ju pošta vrátila ako nedoručiteľnú. Rovnako za doručenú sa považuje aj taká písomnosť pri ktorej bolo doručenie písomnosti zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
Prax potvrdzuje, že odmietnutie je potrebné mať písomne zdokumentované a to za prítomnosti aspoň jedného svedka. Aj keď Zákonník práce umožňuje, aby písomnosť bola doručená „kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý“, treba zvážiť každý prípad osobitne, a to preto aby sa takéto doručenie potom nedalo, napríklad pri súdnom spore spochybniť.Prajem pekný a príjemný deň .doko
Komentáre