doko

Je už skoro tma. Sledujem blesky a blížiacu sa búrku. Premávka na blízkej frekventovanej komunikácii je stále hustá. Zrazu počujem klaksón auta, prichádzajúci od križovatky tejto cesty. Podvedome sa bleskovo otočím tým smerom a ešte vidím ako korčuliar na kolieskových  korčuliach vo veľkej rýchlosti  minul už stojace auto, vajíčko. Nezastal, ale  vybehol na chodník pre chodcov a dal sa podľa všetkého na útek. Vodič malého osobného auta, ktorého evidenčné číslo sa nedalo pre tmu prečítať,  neváhal a pustil sa aj s autom, sídliskovou cestou, nehľadiac na zákaz vjazdu, za korčuliarom.  Mladík na korčuliach chcel vbehnúť do jedného z vchodov, ale dvere boli zamknuté. V momente ako sa od zamknutých vchodových dverí vracal, zastalo pri ňom inkriminované auto. Otvorili sa dvere spolujazdca a z nich s výkrikom „ty debil“, vybehla žena. Obraz, ktorý sa mi naskytol svedčil o tom, že nastala slovná a gestikulačná výmena názorov.  No ženu hneď  nasledoval aj vodič autíčka, menší zavalitejší,  územčistý chlapík a ten skôr než niečo povedal, začal gestikulovať tak vehementne, že korčuliar sa ani nenazdal a už ju  dostal. Jednu, takú otcovskú, po ľavej strane tváre. Po tejto „odmene“ sa všetci aktéri tohto príbehu bleskovo „porúčali“, každý inou stranou. Začala búrka, ja som si sadol k počítaču a píšem.

Samozrejme, že postup aktérov príbehu odsudzujem. Teraz, keď  už mám aj  čas, na krátke zhodnotenie toho, čo som na vlastné oči videl konštatujem, že z konania týchto ľudí som  šokovaný.

Po prvé preto, že korčuliar vybehol z cestičky vyčlenenej len pre cyklistov a korčuliarov, na cestnú komunikáciu určenú len pre auta, na ktorej nie je jasne vyznačený ani prechod pre chodcov ani žiadny iný prechod tak riskantne, že to mohlo mať po zrážke s autom fatálne následky.

Po druhé preto, že osádka vozidla, aj keď sa tak povediac „nič“ nestalo  reagovala tak, ako som opísal. Pýtam sa. Čo sa mohlo stať, ak by takýto  rozzúrený vodič mal pri sebe náhodou zbraň? To by tohto korčuliara zastrelil?

Po tretie.  Podľa mňa je okrem už spomínaných aktérov príbehu  na vine aj   správca komunikácie, lebo mal úplne jednoznačne  označiť, kto má v tomto prípade prednosť pri prechode cez cestu. Hoci o situácii na tejto inkriminovanej križovatke  v Prešove, vedia  takmer všetci zainteresovaní, len málo kedy tu stretnete policajtov, a je jedno či mestských alebo štátnych, ktorí by dozerali na poriadok. A to sú v blízkosti stredné školy, materská škola obchody atď. Ešte, že sú prázdniny.

Preto, aby to raz neskončilo oveľa  horšie než dnes večer, píšem tento blog. Ostáva mi len veriť, že si ho prečítajú aj páni z magistrátu a urobia také opatrenia, aby sa na tejto križovatke  dalo včas a bez pochybností rozoznať, kto  a kedy je na nej v práve.Prajem pekný večer. J.Kotulič