doko

Tak,  a tohtoročné veľkonočné sviatky sú už skoro za nami. Verím, že ste ich prežili podľa svojich predstáv,  v zdraví a šťastí.  Ja som  s rodinou, ako stovky iných,  počas Bielej soboty  navštívil Spišský hrad. Počasie bolo nad mieru priaznivé. Hrad bol sprístupnený, dokonca aj so vstupným - dospelí 5 €  a detí 3 €.  Na prvý pohľad bezstarostný výlet.  No už ráno, tesne po odchode z domu,  som v aute na manželkinu otázku: „Máš nejakú hotovosť pri sebe?“  dal jednoduchú odpoveď. „Nemám.“  Zo zásady totiž nosím iba pár drobných a bankomatovú kartu.  Veď si voľajako pomôžeme.  Aj sme si pomohli.

No   chcem spomenúť najmä toto.  Už sme mali za sebou  prehliadku vnútorných objektov hradu a na nádvorí, keďže som ako obyčajne fotil,   sme sa mali všetci  stretnúť. A tak okrem vyberania si zaujímavých hradných  objektov,  som sa sem tam  musel pozrieť aj pod nohy. Keď  tu predo mnou, na drobnom  kameni, ktorým je pokrytý chodník, leží  dámska peňaženka.  Na prvý pohľad  bolo vidieť, že to nie manželkina a že nejde ani  o zahodený predmet ale,  že ju tam niekto stratil.  Podíval som sa  dookola, no v  blízkosti  nebolo žiadnej  osoby, ktorej by som sa spýtal, čí jej nechýba peňaženka. A tak, keďže som  absolútne vedel,  čo urobím s nájdenou peňaženkou, tak  som sa po ňu zohol a odniesol pracovníčke hradu do pokladne.  Potom,  ako som si sadol na lavičku, že počkám na zvyšok  rodiny, vidím  ako neďaleko  behá  vystrašená  žena  a koho stretne,  toho sa niečo vypytuje. Bolo mi úplne jasné, že to bude jedine majiteľka  stratenej peňaženky. Tak so ju sám oslovil, s tým, že ak hľadá peňaženku, má si po ňu ísť do pokladne.   Neveriacky sa  na mňa podívala, a odbehla do pokladne. Po chvíli z nej vyšla šťastná a usmievajúca sa,  a tak som vedel, že našla čo bolo jej.  Prišla sa poďakovať a spokojne odkráčala k svojím deťom a manželovi.

O chvíľu prišla aj moja rodina. A tak im vravím. Vidíte, doma som nechal hotovosť, ale  aj napriek tomu som  nejakú našiel.   Manželka sa pýta, že v ktorom vrecku. A ja vravím, no predsa na zemi. A potom som im veľmi stručne opísal  čo sa mi prihodilo. S dodatkom, že tak nejako môže vyzerať  diablovo pokušenie v praxi.

A,  že na Spišskom hrade bolo skutočne veľmi pekne,  o tom nech vás presvedčia  aj moje nasledujúce obrázky.

Pekný začiatok  pracovného týždňa praje J.Kotulič.