Keď som si prečítal, že poslanci SNS v úzkej spolupráci s HZDS-ĽS chcú zrušiť to, bez čoho pred pár rokmi ani nemohli žiť, čiže Ústav pamäti národa ( ÚPN), tak som si najprv myslel, či to náhodou nie je oneskorený aprílový žart. Ono je to ale pravda. A tak uvažujem a pýtam sa. To naši politici skutočne nemajú úctu už ani k sebe?
Veď nie tak dávno sa šéfom tohto úradu nemohol stať nikto iný, len nominant SNS. To im vtedy tento úrad neprekážal? No život je už taký. Ako sa to vraví, „Ak ne ide o mňa, ale o niekoho iného, čo má po nejakom ÚPN.“ Stačilo niekoľko prachom zanesených údajov týkajúcich sa šéfa SNS a už je tento úrad zbytočný a nedôveryhodný. To skutočne nie je normálne.
Alebo ďalší paradox. V čase spoločnej ČSFR platil tzv. lustračný zákon, ktorý sa aj uplatňoval ale žiadny ÚPN neexistoval. Prišiel rok 1993 a ten istý lustračný zákon síce de jure na Slovensku platil ďalej, ale de facto sa neuplatňoval a jednou z príčin tohto stavu mala byť aj neexistencia ÚPN. Vtedajší mocní tým dali jasne najavo, že spolupráca so štátnou bezpečnosťou si nezasluhuje, nielen zákonné, ale ani mravné odsúdenie. Spoločnosť na Slovensku tým, že jej to bolo jedno a nezaujala k tejto situácii žiadne stanovisko, fakticky s postojom vtedajších vlád súhlasila.
No a aby bolo Kocúrkovo dokonalé, tak si politici nie tak dávno, vymysleli a zákonom zriadili ÚPN, aby naplnili svoje vlastné politické ambície, ale ak náhodou niekoho tento úrad označil za spolupracovníka štb, nikde v zákone sa nedozviete, aký to má pre neho dopad. Naopak, módnym sa stalo spochybňovanie dokumentov vedených v ÚPN asi s takým odôvodnením, že tieto dokumenty predsa nemôžu byť dôveryhodné, ak ich spracovávala taká nedôveryhodná inštitúcia akou štb vraj bola. Ak by totiž politici skutočne chceli spolupracovníkov štb odstaviť od politických, vládnych a štátnych korýt, tak im nič a nikto nebránil aby spolu so zákonom o zriadení ÚPN prijali aj zákon, ktorý by jasne definoval, čo treba takýmto spolupracovníkom zakázať alebo kam ich netreba pustiť. Bezpečnostná previerka z NBÚ nemôže v tom smere nahradiť chýbajúci zákon.
Takže je tu jar, blíži sa leto a národ potrebuje zábavu. Tak ju tu máme v podobe politických nezmyslov. Viete, ono by to samotné možno aj bola dobrá zábava, keby nás daňových poplatníkov nestala vždy nejakých pár sto miliónov Sk, ktoré div sa svete, potom tým istým politikom v rozpočte chýbajú, napríklad v takom dôchodkovom systéme.No ale čo, stačí zasa vymyslieť nejakú daň typu tzv. nových koncesionárskych poplatkov, kde platíte za poskytovanie služby televíziou a rozhlasom, a to aj vtedy, ak žiadnu televíziu ani rozhlas nemáte a ani nepočúvate Ja by som tých, čo také zákony vymýšľajú, dal už teraz prednostne lustrovať členmi niektorého z pripravovaných parlamentných vyšetrovacích výborov. Veď aj ak zistia, že to robia úmyselne nič sa im nestane, lebo nikto nevie čo nejaká politická zodpovednosť vlastne je. Inak by to asi vyzeralo, ak by za takéto zákony niekto musel niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť. Toho sa na Slovensku žiaľ takmer určite nedočkáme. Prajem príjemný deň. doko
Komentáre