Média už otvorene uvádzajú, že smrti vojenského policajta, ku ktorej došlo v hlbokom mieri, pri bežnom vojenskom výcviku, predchádzal niečí rozkaz na odrezanie lana, na ktorom visel človek. V tejto súvislosti som si sám pre seba položil otázku: Boli pri vydaní rozkazu na zabitie človeka, dodržané všetky zákony, teda aj ten o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci? V médiách som totiž túto otázku vôbec nezaregistroval. Skôr, než sa zodpovedné orgány dopracujú k nejakej odpovedi, by sa mohli zoznámiť aj s týmito slovenskými zákonmi.
A. Ústava SR - Čl.15 Základné ľudské práva a slobody
(1) Každý má právo na život. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
B. Zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
§ 8 Vedúci služobného úradu a veliteľ sú povinní
d) utvárať pracovné podmienky a zabezpečovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia podriadených profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby a kontrolovať dodržiavanie predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a v oblasti prevádzky technických zariadení,
e) organizovať a zabezpečovať materiálne a technické podmienky vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov nevyhnutných na riadny a bezpečný výkon štátnej služby,
n) utvárať podmienky na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania profesionálneho vojaka pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo v priamej súvislosti s ním, viesť ich evidenciu a zabezpečiť vyšetrenie úrazu alebo choroby z povolania,
§ 106 Starostlivosť o profesionálnych vojakov
(5) Na profesionálneho vojaka sa pri plnení úloh ozbrojených síl vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, len ak to technické možnosti zbraní, zbraňových systémov, výzbroje a vojenskej techniky používanej v ozbrojených silách umožňujú; ak to technické možnosti neumožňujú, veliteľ zabezpečí najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia.
§ 117
(1) Služobná disciplína je povinnosť dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, vojenskú prísahu, Etický kódex profesionálneho vojaka, služobné predpisy, vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny vedúcich služobných úradov a veliteľov.
(2) Vedúci služobných úradov a velitelia vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré profesionálneho vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.
(3) Vojenský rozkaz nesmie byť vydaný v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnými predpismi, vojenskou prísahou a Etickým kódexom profesionálneho vojaka.
(4) Ak sa profesionálny vojak domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho vedúceho služobného úradu alebo veliteľa je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to vedúceho služobného úradu alebo veliteľa upozorniť. Ak vedúci služobného úradu alebo veliteľ trvá na splnení vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť.
(5) Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu vedúceho služobného úradu alebo veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšiemu nadriadenému toho vedúceho služobného úradu alebo veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.
§ 119 Základné povinnosti profesionálneho vojaka
(1) Profesionálny vojak je povinný
d) oznámiť bezodkladne veliteľovi vznik havárií, porúch a nedostatkov, ktoré sťažujú výkon štátnej služby, ohrozujú život, zdravie alebo bezpečnosť, a hroziacu škodu,
f) dodržiavať predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby, s ktorými bol riadne oboznámený.
C. Zákon č.124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
§ 2
(4) Tento zákon sa nevzťahuje na činnosti vykonávané profesionálnymi vojakmi alebo občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby v čase po vypovedaní vojny, vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo vyslanými mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií; v takom prípade sa zabezpečí najvyššia možná úroveň bezpečnosti a zdravia.
Takže, čo na záver?
Vo vojenskom žargóne sa síce niekedy v minulosti pri podobných situáciách, aká nastala na Lešti hovorilo: „Ak prúser, tak podľa predpisu.“ Alebo ešte drsnejšie „Vojak nie je a ani nemôže byť človek“. A ak ešte aj dnes, nejaký predpis rieši situácie podobným spôsobom, potom je takýto predpis absolútne nemorálny a treba ho ihneď zrušiť. V právnom štáte by sa totiž nikdy nemálo stať, aby nejaký predpis, teda aj vojenský, mal väčšiu právnu silu, než akú má ústava a ostatné zákony. A v nich ako vidíme, má ľudský život najvyššiu prioritu! Týmto blogom chcem kompetentným iba pripomenúť, že aj v rezorte obrany, v čase hlbokého mieru, nemôže mať žiadny funkcionár takú právomoc, aby mohol sám rozhodnúť o živote, či smrti svojho podriadeného. Pokojný deň praje doko. Viac na podobnú tému aj na
Komentáre