doko

K písaniu blogov som sa dostal po dlhšom zoznamovaní sa s týmto prostredím. Vyberal som si z  viacerých  prevádzkovateľov blogov, a rozhodol som sa pre Pravdu, okrem iného aj preto, že hoci je tu dovolená takmer úplná anonymita pisateľov  blogov je vidieť, že admini sa snažia o dodržanie korektného a v medziach ich  možnosti aj slušného mediálneho prostredia. Môj názor je, že úroveň blogárov  je vtedy na potrebnej výške, ak aj pri zachovaní svoje anonymity píšu tak, ako keby zverejnili svoje práve meno.  Dokonca by som tvrdil, že takí  sú morálne ešte  vyššie, než  neanonymní blogári. Túto zásadu  by podľa mňa, mal mať každý blogár vo svojom virtuálnom kódexe blogára. Viem, že skutočne to dosiahnuť pri pomerne pestrom zložení  blogárov je práca  ťažká, ale verím, že splniteľná. Závisí to v prvom rade len od nás blogárov. A je jedno či ide o blogárov, ktorí si chcú len tak, na nejakú tému s niekým, čo má práve čas a podobný záujem, podebatiť – alebo o tých, čo sa chcú dozvedieť niečo nové a seriózne, bez nejakých ďalších komentárov.

Žiaľ, sú aj výnimky a niektoré blogy by  potrebovali označenie, nevhodné pre deti do 18 rokov. Na zamedzenie zverejňovania blogov takého typu, majú admini iste spôsob ako na to dohliadnuť, aby sa to bezbreho nerozširovalo. Horšie je to ale s tým, že sú takí anonymní komentátori, ktorých  cieľom nikdy nie je spôsobne prispieť do diskusie, ale chcú sa len  a len za každú cenu zviditeľniť hoci aj tak, že primitívnym a mrzkým spôsobom ubližujú iným ľuďom, o ktorých  spravidla nevedia skoro nič.

V rámci skultúrňovania blogárskeho sveta by preto  bolo vhodné, zaviesť  akúsi listinu týchto  komentátorov, a podobne ako sa nespratným fanúšikom zakazujú vstupy na štadióny, tak aj týmto nespratným komentátorom, by sa na určité obdobie nemalo dovoliť komentovanie. Viem, že technicky by to bolo asi náročne, ale za pokus  to možno stojí. Týmto článkom chcem pripomenúť nám blogárom, aby sme aj pri kritizovaní alebo oponovaní dodržiavali určité kultúrne prostredie a neprekročili mieru slušnosti a dobrých mravov. Veď skoro všetci blogujeme z vlastného rozhodnutia, na úkor svojho času, bez hmotných výhod a najmä pre vlastné potešenie, preto by bolo  úplne nelogické, aby sme si toto potešenie navzájom  marili.