Je prvý deň roku 2013. Média sa predháňajú aby ľudí informovali o tom, čo od roku 2013 očakávajú pomazané, ale aj nepomazané hlavy. Zo všetkých vyjadrení akosi jednotne cítiť, že rok 2013 bude najmä rokom ďalších starostí o materiálny blahobyt. Takže touto formou sa nám v tichosti dáva na známosť, že bieda a chudoba budú ľudí po celom svete sprevádzať aj tento rok. To, že problematika biedy a chudoby je s ľudstvom spätá od nepamäti, potvrdzuje sama história. Mne sa do rúk dostala malá brožovaná knižka z roku 1940, ktorá nesie názov: „Misijným svetom“ a jej zostavovateľom bol Dr. Andrej Škrábik, svätiaci biskup, ten v úvode píše ...“Dávam teda do rúk slovenského národa túto skromnú knižočku. V nej predstavujem veľkú biedu pohanov, aby tak vzbudila sa k ním veľká láska kresťanov“...
1. „ Pán Ježiš povedal, že chudobných vždycky budeme mať medzi sebou (Mat.26,11). A naozaj márne namáhajú sa ľudia utvoriť taký hospodársky poriadok, aby bolo na zemi každému dobre, alebo aby každý mal vraj „raj“ tu na zemi. Chudobní vždy boli a vždy aj budú. Ale veľký je rozdiel medzi chudobou a biedou. Lebo chudobný ťažko znáša síce, že mu to a iné chýba, ale predsa nemusí psotu trieť; a keby mu predsa hrozila psota alebo smrť hladom, tak nájdu sa útrpné srdcia a zachránia ho. Takto je to u nás kresťanov. Ale celkom ináč je to u pohanov.“
2. „Grécky mudrc Plato napísal tieto odporné slová: V štáte nesmie byť nijaký chudobný. Biednych ľudí treba vyhnať z miest, z dedín, a z krajiny, aby takéto hoväda (takto to napísal!) nebolo v celom štáte.“ Rímsky mudrc Plautus hlásal zas toto: „Zlú službu preukáže žobrákovi, kto ho nakŕmi, lebo tým on sám utratí to, čo mu dal, a žobrákovi len priam predlžuje biedny život“.
3. „Každý národ ako aj každý človek, je naklonený vyvyšovať seba. To je už tá pekelná pýcha, ktorá podrazila nohy Adamovi a mnohých ľudí doviedla do nešťastia. Nedivme sa teda, že niektoré vysoko civilizované národy seba považujú za výkvet ľudstva, za najdokonalejšiu rasu. Nijaký národ nemá však práva, aby sa nad iné vyvyšoval. Lebo všetky národy tvoria jedno ľudské plemeno. Každý národ, ako každý jeden človek, má svoje dobré a svoje zlé vlastnosti. Nijaký národ tu na zemi nie je ani anjelský, ani diabolský.“
4. „Svoje poslanie odovzdal Pán Ježiš svätej Cirkvi. Jej úlohou je teda starať sa o duševnú spásu ľudí, ale pritom má veľký vplyv aj na časný blahobyt. Veď keby sa uplatnili všetky zásady lásky a spravodlivosti, ako ich viera káže, tak by bolo každému na zemi dobre. V každej dobe dávala Cirkev smernice aj pre hospodársky život. A podľa toho, ako sa riadili ľudia a štáty dľa tých smerníc, bolo ľuďom lepšie alebo horšie. Tomu kresťanskému duchu možno ďakovať, že hospodársky život kresťanských národov sa tak vyvinul, že civilizácia je u nás hodne väčšia , ako u pohanských národov. Cirkvi patrí láska a starosť o chudobu. Že hlása spravodlivosť nielen k pánom, ale aj k chudobným a robotníkom. Že hlása milosrdenstvo k ubiedeným, lebo, že čokoľvek dobrého činíme im, je toľko, akoby sme to samému Pánu Ježišovi činili.“
5. „A koľko je boháčov, ktorí by mohli naplniť mnohé biedne ruky, aby každému pomohli. Či by tí boháči tak nedosiahli dvojité šťastie? Akiste, veď Pán Ježiš povedal „ Blahoslavenejšie je radšej dať, nežli brať“ (Skutky Ap.20,35). Takéto šľachetné predsavzatie nech zošľachtí aj naše srdcia!“
Niektoré myšlienky napísané v citovanej knihe sú podľa mňa vysoko aktuálne aj dnes, preto som ich na začiatku roka ponúkol aj iným. Možno, že niekomu pomôžu v hľadaní jeho predsavzatí. Šťastný a pokojný život, naplnený úprimnou ľudskou láskou a duševným aj fyzickým zdravím, všetkým v roku 2013 želá doko.
1. „ Pán Ježiš povedal, že chudobných vždycky budeme mať medzi sebou (Mat.26,11). A naozaj márne namáhajú sa ľudia utvoriť taký hospodársky poriadok, aby bolo na zemi každému dobre, alebo aby každý mal vraj „raj“ tu na zemi. Chudobní vždy boli a vždy aj budú. Ale veľký je rozdiel medzi chudobou a biedou. Lebo chudobný ťažko znáša síce, že mu to a iné chýba, ale predsa nemusí psotu trieť; a keby mu predsa hrozila psota alebo smrť hladom, tak nájdu sa útrpné srdcia a zachránia ho. Takto je to u nás kresťanov. Ale celkom ináč je to u pohanov.“
2. „Grécky mudrc Plato napísal tieto odporné slová: V štáte nesmie byť nijaký chudobný. Biednych ľudí treba vyhnať z miest, z dedín, a z krajiny, aby takéto hoväda (takto to napísal!) nebolo v celom štáte.“ Rímsky mudrc Plautus hlásal zas toto: „Zlú službu preukáže žobrákovi, kto ho nakŕmi, lebo tým on sám utratí to, čo mu dal, a žobrákovi len priam predlžuje biedny život“.
3. „Každý národ ako aj každý človek, je naklonený vyvyšovať seba. To je už tá pekelná pýcha, ktorá podrazila nohy Adamovi a mnohých ľudí doviedla do nešťastia. Nedivme sa teda, že niektoré vysoko civilizované národy seba považujú za výkvet ľudstva, za najdokonalejšiu rasu. Nijaký národ nemá však práva, aby sa nad iné vyvyšoval. Lebo všetky národy tvoria jedno ľudské plemeno. Každý národ, ako každý jeden človek, má svoje dobré a svoje zlé vlastnosti. Nijaký národ tu na zemi nie je ani anjelský, ani diabolský.“
4. „Svoje poslanie odovzdal Pán Ježiš svätej Cirkvi. Jej úlohou je teda starať sa o duševnú spásu ľudí, ale pritom má veľký vplyv aj na časný blahobyt. Veď keby sa uplatnili všetky zásady lásky a spravodlivosti, ako ich viera káže, tak by bolo každému na zemi dobre. V každej dobe dávala Cirkev smernice aj pre hospodársky život. A podľa toho, ako sa riadili ľudia a štáty dľa tých smerníc, bolo ľuďom lepšie alebo horšie. Tomu kresťanskému duchu možno ďakovať, že hospodársky život kresťanských národov sa tak vyvinul, že civilizácia je u nás hodne väčšia , ako u pohanských národov. Cirkvi patrí láska a starosť o chudobu. Že hlása spravodlivosť nielen k pánom, ale aj k chudobným a robotníkom. Že hlása milosrdenstvo k ubiedeným, lebo, že čokoľvek dobrého činíme im, je toľko, akoby sme to samému Pánu Ježišovi činili.“
5. „A koľko je boháčov, ktorí by mohli naplniť mnohé biedne ruky, aby každému pomohli. Či by tí boháči tak nedosiahli dvojité šťastie? Akiste, veď Pán Ježiš povedal „ Blahoslavenejšie je radšej dať, nežli brať“ (Skutky Ap.20,35). Takéto šľachetné predsavzatie nech zošľachtí aj naše srdcia!“
Niektoré myšlienky napísané v citovanej knihe sú podľa mňa vysoko aktuálne aj dnes, preto som ich na začiatku roka ponúkol aj iným. Možno, že niekomu pomôžu v hľadaní jeho predsavzatí. Šťastný a pokojný život, naplnený úprimnou ľudskou láskou a duševným aj fyzickým zdravím, všetkým v roku 2013 želá doko.
Komentáre