doko

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

August 1968 a jeho biele miesta o ČSĽA

... na Slovensku k odbojným patrili vojenské posádky Brezno a Martin.Takže aj medzi vtedajšími vojakmi boli takí, ktorí konali čestne a prejavili svoju statočnosť. ...

Pri písaní   blogov k téme august 1968 som prišiel k záveru, že  najviac bielych miest z tohto obdobia je  v komplexnom vyhodnotení  udalostí z prostredia  ČSĽA. Existujú síce niektoré útržkovité články a vyjadrenia pamätníkov, ale tie akosi nemôžu nahradiť ucelený historický pohľad na august 1968 a postoje príslušníkov ČSĽA. Aj môj príspevok je iba útržkovitý. Preto hneď v úvode  by som, chcel zdôrazniť málo známu skutočnosť a to fakt, že na Slovensku v auguste 1968 bolo dislokovaných len asi 1600 príslušníkov ČSĽA. Dôvod je jednoduchý. Nepriateľ bol na západ od československej hranice a preto aj vojaci museli byť umiestnení  pri týchto hraniciach. Takže takáto  hŕstka vojakov určite nemohla vojensky ubrániť Slovensko. Ďalej, je obecne známe, že vtedajší prezident a vrchný veliteľ ČSĽA armádny generál Ludvík Svoboda, už v prvých minútach okupácie vydal rozkaz, aby naši vojaci nevystrelili ani jeden náboj na okupantov. Menej známe je ale to, že generálplukovník  Martin Dzúr, vtedajší minister obrany vydal  dva tajné rozkazy.Prvý prikazoval, aby vojská neopustili kasárne, zároveň zakazoval klásť  ozbrojený odpor a veliteľom československých jednotiek naopak nariadil, aby sovietskym vojakom poskytli potrebnú pomoc. Druhým rozkazom, ktorý bol vydaný krátko po polnoci 21. augusta 1968 zakázal vzlety čs. vojenských lietadiel. Pritom pozemnému personálu vojenského letectva bolo nariadené, poskytnúť okupantom pomoc pri pristávaní sovietskych lietadiel najmä v Prahe a Brne. Tieto rozkazy najvyšších vojenských veliteľov ČSĽA pôsobili na vojakov demoralizujúco, lebo oficiálne sa naše jednotky nesmeli okupantom postaviť na žiadny vojenský odpor. Najznámejší je asi postoj plukovníka Emila Zátopka, bývalého olympijského víťaza. Ten vo vojenskej uniforme, verejne v Prahe pred davom ľudí odsúdil vstup okupantov do Československa.  Jasne, že bol zato perzekvovaný. Okrem neho to boli aj iní velitelia, ktorí konali na vlastnú päsť a najmä v prvých hodinách a dňoch okupácie nariadili brániť vlastné kasárne a nedovolil okupačným jednotkám aby ich odzbrojili. No tieto fakty sú málo zdokumentované najmä preto, lebo išlo o porušenie vojenských rozkazov a  tým sa nikto  ani vtedy, ani v rokoch normalizácie nechválil o to viac, že za túto činnosť hrozil každému vojenský súd. Straníci naviac boli vylúčení z KSČ a následne prepustení z ČSĽA. Dôkazy o tom, že to tak skutočne bolo, by ešte aj teraz mohli poskytnúť  žijúci pamätníci. Od  niektorých aj ja viem, že napríklad na Slovensku k odbojným  patrili vojenské  posádky  Brezno a Martin. V Martine, kde vtedy bola vojenská škola na prípravu delostreleckých veliteľov ČSĽA, napríklad jeden vojenský študent tejto školy koncom augusta 1968 znefunkčnil terénne vozidlo GAZ  sovietskych jednotiek tak, že do nádrže na benzín nasýpal neznámu látku. Okrem toho, vojenskí študenti  vtedy v Martine pomáhali pri roznášaní letákov, rozširovali fotografie, ktoré dokumentovali situáciu  v Prahe,  obracali dopravné smerovky, podpisovali petície na odchod okupačných vojsk a podob. Samozrejme, že to neostalo bez následkov. A tak už nasledujúci rok 1969 bolo zo štúdia vylúčených viac ako 30% poslucháčov 4. ročníka vojenskej školy a to ešte pred vykonaním záverečných štátnych skúšok. Odísť museli aj viacerí vojenskí pedagógovia a velitelia. Podľa niektorých údajov bolo po očiste celkom  v ČSĽA  v rokoch 1969 a nasledujúcich  prepustených asi 12 000 vojakov z povolania a občianskych zamestnancov. Na Slovensku to činilo  okolo 1 200 ľudí. 

Takže  aj medzi vtedajšími  vojakmi boli takí, ktorí  konali  čestne a prejavili svoju statočnosť. Tým dokázali, že aj keď vinou politikov, nemohli proti okupantom zakročiť so zbraňou v ruke, s okupáciou nesúhlasili už od samého začiatku.  Mali to o to ťažšie, že sa museli rozhodnúť sami a naviac proti vôli svojich veliteľov. Takí vojaci si aj teraz zaslúžia aby sa na nich nezabúdalo. Pekný a pokojný deň praje doko.O auguste 1968 píšem aj na  http://doko.blog.portal.sk/detail-august-1968--a-%E2%80%9Ezlyhanie%E2%80%9C-ceskoslovenskej-ludovej-armady-.html?a=ec949a3d9057f2e2b8ec37f7f3c4face


Vojsko | stály odkaz

Komentáre

  1. Smolu mali najmä tí dôstojníci
    ktorí sa pre svoj odpor k okupácii dostali do pazúrov vtedajšej vojenskej kontrarozviedky (VKR).
    publikované: 23.08.2008 20:02:50 | autor: poručík čsľa (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014