Pri písaní blogov k téme august 1968 som prišiel k záveru, že najviac bielych miest z tohto obdobia je v komplexnom vyhodnotení udalostí z prostredia ČSĽA. Existujú síce niektoré útržkovité články a vyjadrenia pamätníkov, ale tie akosi nemôžu nahradiť ucelený historický pohľad na august 1968 a postoje príslušníkov ČSĽA. Aj môj príspevok je iba útržkovitý. Preto hneď v úvode by som, chcel zdôrazniť málo známu skutočnosť a to fakt, že na Slovensku v auguste 1968 bolo dislokovaných len asi 1600 príslušníkov ČSĽA. Dôvod je jednoduchý. Nepriateľ bol na západ od československej hranice a preto aj vojaci museli byť umiestnení pri týchto hraniciach. Takže takáto hŕstka vojakov určite nemohla vojensky ubrániť Slovensko. Ďalej, je obecne známe, že vtedajší prezident a vrchný veliteľ ČSĽA armádny generál Ludvík Svoboda, už v prvých minútach okupácie vydal rozkaz, aby naši vojaci nevystrelili ani jeden náboj na okupantov. Menej známe je ale to, že generálplukovník Martin Dzúr, vtedajší minister obrany vydal dva tajné rozkazy.Prvý prikazoval, aby vojská neopustili kasárne, zároveň zakazoval klásť ozbrojený odpor a veliteľom československých jednotiek naopak nariadil, aby sovietskym vojakom poskytli potrebnú pomoc. Druhým rozkazom, ktorý bol vydaný krátko po polnoci 21. augusta 1968 zakázal vzlety čs. vojenských lietadiel. Pritom pozemnému personálu vojenského letectva bolo nariadené, poskytnúť okupantom pomoc pri pristávaní sovietskych lietadiel najmä v Prahe a Brne. Tieto rozkazy najvyšších vojenských veliteľov ČSĽA pôsobili na vojakov demoralizujúco, lebo oficiálne sa naše jednotky nesmeli okupantom postaviť na žiadny vojenský odpor. Najznámejší je asi postoj plukovníka Emila Zátopka, bývalého olympijského víťaza. Ten vo vojenskej uniforme, verejne v Prahe pred davom ľudí odsúdil vstup okupantov do Československa. Jasne, že bol zato perzekvovaný. Okrem neho to boli aj iní velitelia, ktorí konali na vlastnú päsť a najmä v prvých hodinách a dňoch okupácie nariadili brániť vlastné kasárne a nedovolil okupačným jednotkám aby ich odzbrojili. No tieto fakty sú málo zdokumentované najmä preto, lebo išlo o porušenie vojenských rozkazov a tým sa nikto ani vtedy, ani v rokoch normalizácie nechválil o to viac, že za túto činnosť hrozil každému vojenský súd. Straníci naviac boli vylúčení z KSČ a následne prepustení z ČSĽA. Dôkazy o tom, že to tak skutočne bolo, by ešte aj teraz mohli poskytnúť žijúci pamätníci. Od niektorých aj ja viem, že napríklad na Slovensku k odbojným patrili vojenské posádky Brezno a Martin. V Martine, kde vtedy bola vojenská škola na prípravu delostreleckých veliteľov ČSĽA, napríklad jeden vojenský študent tejto školy koncom augusta 1968 znefunkčnil terénne vozidlo GAZ sovietskych jednotiek tak, že do nádrže na benzín nasýpal neznámu látku. Okrem toho, vojenskí študenti vtedy v Martine pomáhali pri roznášaní letákov, rozširovali fotografie, ktoré dokumentovali situáciu v Prahe, obracali dopravné smerovky, podpisovali petície na odchod okupačných vojsk a podob. Samozrejme, že to neostalo bez následkov. A tak už nasledujúci rok 1969 bolo zo štúdia vylúčených viac ako 30% poslucháčov 4. ročníka vojenskej školy a to ešte pred vykonaním záverečných štátnych skúšok. Odísť museli aj viacerí vojenskí pedagógovia a velitelia. Podľa niektorých údajov bolo po očiste celkom v ČSĽA v rokoch 1969 a nasledujúcich prepustených asi 12 000 vojakov z povolania a občianskych zamestnancov. Na Slovensku to činilo okolo 1 200 ľudí.
Takže aj medzi vtedajšími vojakmi boli takí, ktorí konali čestne a prejavili svoju statočnosť. Tým dokázali, že aj keď vinou politikov, nemohli proti okupantom zakročiť so zbraňou v ruke, s okupáciou nesúhlasili už od samého začiatku. Mali to o to ťažšie, že sa museli rozhodnúť sami a naviac proti vôli svojich veliteľov. Takí vojaci si aj teraz zaslúžia aby sa na nich nezabúdalo. Pekný a pokojný deň praje doko.O auguste 1968 píšem aj na http://doko.blog.portal.sk/detail-august-1968--a-%E2%80%9Ezlyhanie%E2%80%9C-ceskoslovenskej-ludovej-armady-.html?a=ec949a3d9057f2e2b8ec37f7f3c4face
Komentáre
Smolu mali najmä tí dôstojníci