doko

To, čo sa v terajšej dobe na našej vrcholnej politickej scéne deje,  si nedovolí  žiadny zamestnávateľ bez toho, aby nečelil  súdnym sporom. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, že by nejaký zamestnávateľ toleroval na svojom pracovisku to, že si zamestnanci nadávajú do „hajzlov“, „židov“  alebo, žeby zamestnanci nejako spochybňovali vedenie evidencie prítomnosti na pracovisku, čiže knihu dochádzky alebo tzv.  „cvakačky“.  Každý zo zamestnávateľov vie, že by tu išlo o porušenie zákona.  Zákonník práce či antidiskriminačný zákon totiž jednoznačne stanovujú, že:

 „Fyzické osoby majú právo ... na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky...Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a priamej  diskriminácie alebo nepriamej diskriminácie podľa pohlavia,  manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu  alebo zdravotného postihnutia,  viery a náboženstva,  politického  alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo  sociálneho pôvodu , príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu  alebo iného postavenia...“

Samozrejme, že viem aj to ako sa poslanci radi povyšujú nad ostatný ľud tým, že  bez prestávky omieľajú frázy, že výkon poslaneckého mandátu nie je pracovný pomer a preto u nich neplatí Zákonník práce. No neviem o tom, žeby sa na nich nevzťahoval ani antidiskriminačný zákon.  Ten platí pre každého. A keď nič iné, tak tento zákon páni poslanci, ktorí si ho sami schválili buď nepoznajú, (neznalosť zákona neospravedlňuje) alebo ho úmyselne porušujú, a tým vedome nedodržujú napr. poslanecký sľub, čo tak či tak vyúsťuje do protizákonného jednania.

Aj poslanci sú totiž fyzické osoby a majú tiež právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. Preto som presvedčený, že prinajmenšom predseda parlamentu ako „štatutár“  tejto organizácie má povinnosť zakročiť a zamedziť v rámci svojich právomoci tomu, aby sa na pôde slovenského parlamentu sústavne porušoval zákon. Ak si myslí, že nato jeho právomoc nestačí, a aby to nevyzeralo, že sám porušuje zákon, mal by o priateľskú výpomoc požiadať orgány činné v trestnom konaní, alebo možno aj zmeniť súčasnú profesiu.  Je totiž úplne scestné, keď niekto porušovanie zákona povyšuje  na cnosť.  O to viac, ak to robia politici na najvyššom politickom poschodí.

Potom zrejme bude márna snaha ostatných ľudí, ktorí sa  o prevýchovu  podceňovaného ľudu usilujú, ak ten denno denne na televíznych obrazovkách vidí, že hrdinom nie je ten, čo zákon dodržuje, ale ten, kto ho pokiaľ možno sústavne porušuje.  Nie je to zvrátenosť?

Prajem pekný deň. doko