doko

Pri mojej práci sa mi dostalo do rúk jedno rozhodnutie vydané v Sociálnej poisťovni (SP), ktorým bolo žiadateľovi  zamietnuté priznanie starobného dôchodku, ku ktorému som mal zaujať stanovisko.  Iste, nič nové pod Slnkom. No spôsob,  akým  bolo toto zamietnutie  odôvodnené je alarmujúci. Veľmi zjednodušene povedané  mi to v tomto prípade pripomínalo situáciu,  ako  keď niekto  žiada o poskytovanie  príspevku na kúpu kila kyslej kapusty, a odpoveď dostanete, že na marcipánovú tortu nemá nárok. Ale poďme pekne  zaradom.

1. Od 1.1.1999 bol  v sociálnom poistení zrušený inštitút dôchodkových kategórii, ktoré boli tri.   Podstata tkvela v tom, že  ak napríklad niekto odpracoval  v zamestnaní, ktoré spadalo do I. dôchodkovej kategórie 20 rokov,  potom  mal právo odísť do starobného dôchodku už po dosiahnutí  55 rokov veku.  A tieto,  do 31.12.1998 získané výhody  zachováva aj terajší zákon o sociálnom poistení, ktorý v § 274 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z  doslova prikazuje:

... Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Takže, ak niekto z toho titulu nadobudol napr. nárok na dosiahnutie starobného dôchodku pri dovŕšení 55 rokov veku, jednoznačne mu ostáva zachovaný až do 31.12.2023.  Paradoxné na konaní SP je to, že  o tom píše aj na samotnej stránke SP http://www.socpoist.sk/starobny-dochodok/1286s?ids=11&prm1=610 ale to nedodržuje.

...„Dôchodkový vek 55 rokov veku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. až do 31. decembra 2023 má poistenec, ktorý bol zamestnaný najmenej   20 rokov v službe I. kategórie funkcií,...

2.  Zamestnanec, ktorý zamietnuté rozhodnutie obdŕžal,   ako 51 ročný odišiel  do výsluhového dôchodku  napr. v roku 1999 a dostal vojenský výsluhový dôchodok  podľa vtedy platného vojenského zákona preto, že odpracoval vo vojsku viac ako 20 rokov a nie preto, že dosiahol fyzický vek 55 rokov.  S tým, že ak ešte v civilnom prostredí,  podľa vtedy platného civilného zákona  o sociálnom poistení, odpracuje  a bude dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕši dôchodkový vek,  bude mať nárok  na alikvotnú časť civilného starobného dôchodku.  Keďže tento zamestnanec v I. dôchodkovej kategórii odpracoval viac ako 30 rokov,   potom mu mal  byť priznaný dôchodkový vek pri dosiahnutí 55 rokov fyzického veku, čo v jeho prípade splnil v roku 2003.

3. V súčasnosti sa tieto kritéria v zákone o sociálnom poistení zmenili tak, že podľa  § 273 ods.5 platí toto : ....“ Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004 .... má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.

Vychádzajúc z uvedeného, keďže predmetný zamestnanec má  v I. dôchodkovej kategórii  odpracovaných viac ako 3O rokov, zákonom požadovaný dôchodkový vek 55 rokov dosiahol v roku 2003, 10 rokov  civilného dôchodkového  poistenia splnil v roku 2010  a požadovaný vek 62 rokov dosiahol tiež v roku 2010,   jednoznačne podľa mňa spĺňa  všetky zákonom požadované kritéria na priznanie alikvotnej výšky starobného dôchodku.

No SP má iný názor, lebo v rozhodnutí píše toto: „Podľa § 65 zák. č. 461/2003 Z.z. zamietame Vašu žiadosť o starobný dôchodok.“ Pre ilustráciu spomínaný paragraf je o tom, že : (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. No a v poučení dotyčnému napísali, že ak s nimi nesúhlasí, môže dať návrh na preskúmanie rozhodnutia súdu. Ani pol slova o dôchodkových kategóriách a ani pol slova o  možností podať odvolanie. A práve pre takýto postup SP si myslím, že tam pracujú amatéri, ktorých  vôbec nebude škoda,  ak ich nový riaditeľ SP prepustí.

Pekný deň. J.Kotulič