doko

S koncom kalendárneho roka, ktorý sa skutočne nezadržateľne blíži, sú spojené aj rôzne bilancie. Jednou z nich je aj koncoročný odpočet spotreby tepla v bytoch, ktoré sú v bytových domoch, a  sú napojené na centrálny zdroj tepla.  O čo ide?  O spôsob platby za náklady, ktoré budú vynaložené na vykurovanie našich bytov. Totiž, podľa platného práva sa tieto náklady majú deliť na fixnú (pevnú) zložku a na zložku pohyblivú a to v pomere 60% ku 40%, pokiaľ sa vlastníci bytov nedohodnú inak!  Týkať by sa to mohlo najmä bytových domov, ktoré boli alebo ešte aj budú v priebehu tohto roka komplexne zateplené. A keďže nie každý má čas surfovať po internete a hľadať správne informácie, ponúkam pár postrehov, ktorými som si sám pre seba chcel objasniť situáciu skôr, než  sa bude konať naša schôdza vlastníkov bytov, kde máme jednať o stanovení pomeru platieb za náklady, ktoré budú v roku 2014 vynaložené na vykurovanie tepla v našom dome.

1.   Pocit tepla je individuálny, ale odborníci považujú rozpätie od 18°C do 26°C za ešte znesiteľne teplo pre zdravého, dospelého človeka.

2.  Aj pri vyregulovaných rozvodoch tepla, môže zvyšovanie teploty v byte o každý 1°C zvýšiť náklady na vykurovanie až o 10%.

3.  Teplo do bytu sa dostáva cez radiátory, na ktorých  sú namontované merače tepla a regulačné ventily, ďalej cez  rozvody tepla, ktoré sú zabudované v konštrukcii bytu (podlahy, steny a podob) ale aj cez múry stien. Teoretici argumentujú tiež tým, že pri priemernej vonkajšej teplote vzduchu okolo plus 4°C,  aj keď je v byte vypnuté kúrenie  susedné byty, ktoré sú vykurované cez radiátory, takýto nevykurovaný byt  stačia cez susediace múry „vykúriť“ približne na 17°C ž 18°C.  

4.  Treba vedieť aj to, že na mnohých pomerových meračoch tepla, ktoré sú namontované na radiátoroch,  je možné až 11 mesiacov spätne,  zistiť  údaj o minimálnej a maximálnej teplote v danej miestnosti.  To by mohlo zohrať veľmi veľkú rolu pri argumentovaní o výške fixnej zložky platieb. Totiž, ak nebude mať nikto z vlastníkov bytov nameranú, napr. nižšiu minimálnu hodnotu ako 20°C,  ťažko môže okoliu dokazovať, že k dosiahnutiu tejto teploty žiadne teplo cez radiátor nespotreboval.

5. Zaujímavé je aj zistenie, že vraj existujú aj také merače tepla, ktoré pri nastavení regulačného ventilu na maximum, už teplo podľa vnútornej teploty vo vykurovanej izbe neregulujú. Čiže, tu podľa mňa, dochádza k zbytočnému prekurovaniu miestnosti.

6. Odpojenie  bytu od centrálneho vykurovania  a zavedenie lokálneho vykurovania je síce možné, ale až po odsúhlasení susedov a centrálnym dodávateľom  tepla.  Prax ukazuje, že skôr než dáte susedovi súhlas na odpojenie, by ste si mali uvedomiť aj to, či ho náhodu nebudete vykurovať aj teplom, za ktoré zaplatíte len vy.

7.  Podľa mňa, základná zložka nákladov, čiže tá, ktorá je určená podľa podlahovej plochy bytu, by nemala byť nižšia, než sú teoreticky vypočítané náklady vynaložené na dosiahnutie zistenej  minimálnej teploty v byte, ale najmenej pre 18°C, pre ten ktorý bytový dom. 

8.  Platná právna norma stanovuje pomer nákladov na vykurovanie  60% ku 40%,  v prospech fixnej zložky, ale len vtedy, ak sa vlastníci bytov nedohodnú inak.

9. Uvedený pomer rozdelenia nákladov, by mal platiť aj v situácii, ak už bola zvolaná schôdza k určenie pomeru a účastníci sa na žiadnom pomere nedohodli. Túto skutočnosť ale treba vždy uviesť aj v zápisnici o konaní schôdze!

10. Ak by aj po týchto vykonaných  opatreniach,  nastali  veľké disproporcie medzi vynaloženými nákladmi za porovnateľné byty, je možné na schôdzi dohodnúť aj to, aby tieto rozdiely neboli väčšie než ± 40% od stanovených priemerných nákladov.