doko

Je po voľbách, v ktorých  voliči rozhodli, že vládnuť bude jedna strana. A mnohí z tých, čo tu stranu volili sa nestačia čudovať, čože to všetko na   nás, občanov jej predstavitelia chystajú.  Vyberám iba  pár „drobností“, ktoré podľa médií, už po voľbách vraj povedal Fico :

„Musíme zvýšiť bankovú daň alebo DPH, Chceme zmeniť volebný systém, Chceme kompletne zmeniť daňový systém, Všetko by zdraželo o 5%...“ Mohol by som citovať ďalej,  ale to nie je mojim cieľom.  Chcem iba upozorniť na fakt, že nás skutočne čaká ďalšie  zdražovanie, čoho priamymi svedkami sme už teraz. Veď napr. také vajíčko dnes pod bývalých  5 Sk nikde nekúpite,  čiže za 30 vajec „vycalujeme“  5 euro. Pripomínam, že ešte žije mnoho pamätníkov, ktorí vedia, že jedno domáce vajíčko stalo iba 1 korunu.  To že vajíčka sa dávajú  aj do múky,  vie asi každý a že z múky sa pečie chlieb, pekárenské výrobky, cestoviny a podob.  tak isto. Z toho nám priamo úmerne vychádza záver, že podľa množstva použitých vajec sa primerane musia zvýšiť aj ceny produktov z nich. 

No, čo už, zdražovanie nás asi neminie. No aj naši predkovia  zažili núdzu a prežili. Čo vlastne jedli,  keď neboli  hypermarkety ? Ľudia na vidieku si museli  vystačiť z toho,  čo dopestovali a dochovali na svojom gazdovstve! A aké  bolo  ich najčastejšie menu ? Budem citovať z jednej dedinskej kroniky, ktorej kronikár opisuje stravovacie návyky dedinčanov z roku 1933 takto:

„Chlieb jedli čierny, pečený obyčajne z jačmenej alebo žitnej múky. Pšenicu skoro všetku predali a nechali si len toľko, aby mali na sviatky na koláče. Obedovali obyčajne zemiakovú polievku, halušky, najčastejšie trepanky. Keď pracovali na poli a gazdine nemaly  času na varenie, jedávali zemiaky s kyslým mliekom.  Večerali kuľašu. Bola to kukuričná múka zavarená vo vriacej vode. Jedávali ju so sladkým, alebo kyslým mliekom, alebo so cmarom. Mäso jedávali len v nedeľu, alebo vo sviatok. V pôstoch, zvlášť vo vianočnom, veľkonočnom a vo Veľký Piatok, neužívali mastných jedál. Živili sa mliečnymi jedlami a rastlinymi olejmi. Na cirkevné sviatky a rodinné piekly koláče kysené, plnené mákom, kapustou, tvarohom, lekvárom a rýžou. Vajca do cesta nedávaly. Aby koláče mali žltú barvu dávajú do cesta žltý prášok.  Cukru neužívajú len pre kojencov. Ďalším pokrmom bola kapusta, naložená do súdov, ktorou sa živili od jaseni do jari. Cez leto jedli tekvicu, ktorú volajú dyňa. Pre návštevu kupujú pálenku, ktorú pili s potlačeným peprom.“

Iste,  dnes takmer po 80 rokoch od opísaných udalostí,  sa podstatne zmenili podmienky života nielen v mestách, ale aj na dedinách.   A tak,  v dnešnej dobe,  by asi dedinčania ťažko mali z čoho naložiť do suda  kapustu, lebo ju jednoducho nedopestujú a to už nehovorím o obilí, či statku. Čiže, vo väčšej miere sú tak ako ľudia v mestách,  na potraviny odkázaní ich kupovaním v obchodoch. No zdražovanie potravín nás všetkých zrejme  donúti ani nie tak k ich samovýrobe, ale skôr k zamedzeniu plytvania s nimi.

O to viac, že podľa správy švédskeho Inštitútu pre potraviny a biotechnológiu ... „takmer tretina potravín určených pre ľudí, čiže asi 1,3 miliardy ton, sa každý rok zničí alebo premrhá. Mrhanie potravinami je viac problém rozvinutých krajín, kde obchodníci aj spotrebitelia vyhadzujú dobré potraviny do odpadu. Kým priemerný obyvateľ Európy a Severnej Ameriky vyhodí ročne 95-115 kilogramov potravín, v subsaharskej Afrike, južnej a juhovýchodnej Ázii je to iba 6-11 kilogramov na hlavu.“

Na záver asi toľko. Jesť sa dajú aj jednoduché potraviny o čom svedčí zápis z kroniky. Obchodníci zdražievajú potraviny, lebo ľudia ich aj také kupujú. A tak vláda rada zvýši DPH aby naplnila štátnu kasu, lebo má záruku, že milióny ľudí to svojimi nákupmi aj tak zaplatí. Na Vianoce vláda pridá formou vianočného príspevku pár euro dôchodcom, a tí vo voľbách takú vládu budú zasa voliť. A tak to ide dookola. Ale dokedy?

P.S. Náhodou varené zemiaky s cibuľkou a kyslým mliekom sú pochúťkou aj dnes. J.Kotulič