doko

Na smeč k tejto téme mi prihral náš predseda vlády pán Fico a to slovami „Slovensko má záujem posilniť svoje pôsobenie v Afganistane ...“  Celkom by tak malo mať Slovensko do konca roka 2009 v Afganistane asi 300 ozbrojencov. Sám seba som sa spýtal.  Čo asi vie  pán Fico o vojne v Afganistane, keď tam tak vehementne posiela našich ľudí ?  Zrejme asi nie veľa. Ak by o tejto vojne  vedel aspoň niekoľko základných údajov, zrejme by   spomínanú vetu nikdy nevyslovil a ani našich ľudí neposielal na možnú smrť do krajiny, ktorej ľudia už najmenej 30 rokov vedú vojnu a o mier akosi ani nestoja.  Čo tak pripomenúť si takéto fakty.

1. V roku 1979 bol Afganistan blízkym spojencom vtedajšieho ZSSR. To pochopiteľne vadilo USA a tak všemožne podporovali afganských rebelov v boji proti ľudovodemokratickej vláde, čo vyvrcholilo zavraždením vtedajšieho predsedu vlády Afganistanu  (8.10.1979).  Čelní politickí predstavitelia ZSSR a to aj napriek počiatočnému nesúhlasu sovietskeho generálneho štábu reagovali tak, že vydali politické rozhodnutie výsledkom, ktorého bolo to, že 25. 12. 1979 o 15.00 hod. moskovského času sovietske špeciálne jednotky obsadili letiská Kábul a Bagram, čím  fakticky začali vojnu. Vojnu, ktorá aj keď sa  postupne menili jej aktéri trvá vlastne dodnes.

2. Od samého začiatku tejto vojny v nej prevládali najmä geopolitické záujmy USA a ZSSR.   A tak po začatí vojny  použili USA okrem politických tlakov  na vtedajší ZSSR aj silný ekonomický nátlak ako napr. obmedzovanie dovozu potravín a spotrebného tovaru a podob.  USA tiež neváhali sovietsku stranu obviniť z toho,  že v Afganistane používa napalm a bojové otravné plyny a že na obyvateľoch Afganistanu páchajú jej vojaci zverstvá v podobe  hromadných popráv. Sovieti im neostali  nič dlžní a na oplatku tvrdili, že USA  pomáhajú afganským povstalcom dodávkami chemických a paralytických zbraní, ktoré sú americkej výroby. V zbrani v tejto vojne podľa rôznych prameňov bolo asi  40 až 70 tisíc ozbrojených afganských povstalcov a   15 až  100 tisíc vojakov Sovietskej armády. Obidve bojujúce strany vtedy v Afganistane disponovali najmodernejšími zbraňami. Samozrejme, že to boli najmä zbrane sovietskej a americkej výroby.

3. Okrem bojov prebiehali aj rôzne diplomatické jednania o  Afganistane  a trvali až do 15. mája 1988,  kedy sa konečne začalo postupné sťahovanie sovietskych vojsk. Posledný sovietsky vojak, ktorým bol vtedajší sovietsky veliteľ   týchto vojsk generál Boris Gromov, opustil územie Afganistanu 15. februára 1989 no nie ako víťaz, ale ako porazený. Tento sovietsky neúspech v skutočnosti načal rozpad ZSSR.  Mier to ale Afgancom neprinieslo.

4. Od tejto doby  totiž jednotlivé frakcie mudžáhidov medzi sebou viedli boje o moc. Asi v  roku 1995  vznikol Taliban o ktorom sa vie, že okrem nedodržiavania ľudských práv, ukrýval na ním ovládaných územiach rôznych teroristov,  medzi inými aj najznámejšieho z nich Usáma bin Ladina. To pochopiteľne vadilo svetovým mocnostiam. Nakoniec to skončilo tak, že  po teroristických útokoch na New York a Washington v septembri 2001, začali  USA v Afganistane svetový boj proti terorizmu, ktorý žiaľ  trvá dodnes a jeho koniec je v nedohľadne.

Nie je to pre pána Fica dostatočné ponaučenie o tom, že ak doteraz žiadna vojenská sila ZSSR či USA a NATO  sama o sebe v tejto krajine nič nezmohla, asi ťažko zmôže aj v budúcnosti ? Preto si myslím, že pobyt našich vojakov v Afganistane nemá žiadny politicky, ale ani vojenský význam a správnejšie by bolo ich stiahnutie späť na Slovensko. Samozrejme, že Afganistanu,  ak o to stojí,  treba pomáhať, ale nie  tak, že hoci aj nechtiac,  spojenecké vojská  zabíjajú nevinných civilistov a ničia im aj tak biedny majetok.  Najprv treba skončiť 30 rokov trvajúcu vojnu a až potom to skúsiť diplomaciou,  humanitárnou pomocou,  hospodárskou a kultúrnou pomocou.  A na to Afganci nepotrebujú  cudzích  vojakov.

Prajem pekný a príjemný začiatok o hodinu dlhšieho víkendu. doko